moja teza znie, ze cim viac mame o istej otazke/teme vedomosti, ktore vieme (a sme ochotni) pri jej vyhodnocovani rozumne pouzit, tym mensi priestor ostava pre myslenie v intenciach politickych doktrin.

eticke rozhodnutie podla mojho nazoru vobec nestoji po mimo vedy, spravne eticke rozhodovanie musi byt zalozene na dostupnych faktoch a vedomostiach. pokial ti dostupne fakty a vedomosti hovoria, ze homosexualne manzelstva nesposobuju problem ani tym, ktori ich uzatvaraju ani ostatnej spolocnosti (alebo prave naopak - zlepsuju kvalitu zivota jednotlivcov aj spolocnosti ako celku) a ked sa napriek tomu rozhodnes im branit, nie je to eticke rozodnutie. moze to byt predsudok, viera atd. ale nie etika, lebo etika je vysledkom rozumneho uvazovania, ktoreho cielom je maximalizovat dobro.

v politickej praxi ti malokto povie - "vsetky vedecke dokazy sice ukazuju, ze homomanzelstva nesposobuju spolocnosti problem, ale ja som aj tak proti". skor je to tak, ze ti ktorym vedecke poznanie nevyhovuje (z roznych dovodov, najma vsak populistickych) sa ho snazia spochybnovat alebo ignorovat. s tym, ze by ho niekto bral do uvahy, ale otvorene priznal, ze aj tak sa bude rozhodovat iracionalne som sa zatial nestretol.

"Čo určuje, keď už máme vedou získané fakty, ako sa máme nakoniec zariadiť a správať?" nikto, len my sami, opat na zaklade nasho poznania. netvrdim, ze kriticke myslenie zalozene na vedeckom poznani je rana na istotu. iba tvrdim, ze to je to najlepsie co mame k dispozicii.