takto nejak si predstavujem ten moral landscape, ze kazdy je na svojom kopceku, ktory si postupom casu vybudoval, cim vyssi, tym spravnejsie principy ma ten clovek spoznane..



a proste neda sa uplne ze s niekym zhodnut - este aj ti najblizi ludia v mojom zivote su na uplne inych kopcoch, vo vela veciach sa proste nezhodneme

ale o to nejde, ide o to, ze mame spolocne to, ze nase kopce su take vysoke.. pritahuju a zaujimaju ma ludia, ktori si buduju svoju predstavu o svete a ktori sa snazia zo seba dostat co najviac.. nie vzdy tomu rozumiem, ale tak.. su na inych kopcoch, ine svety (ktore rad spoznavam)

a proste, asi by som sa mal naucit stat si za svojim kopcom, nezdeptavat sa tym, ked mam pocit, ze moj kopec je malicky oproti inym..

uh, chcem nejaky objektivny seba-obraz, aby som neklesal furt na dno, chcem proste nejaku zakladnu referenciu pod ktoru uz nebudem klesat, chcem mat aspon v niecom zo seba jasno..

a to jasno dost spociva na ludoch, co si o mne myslia, tych par, ktorym doverujem ze ma vedia ferovo sudit, a teda usmernit.. a vlastne ked su tito spolahlivejsi nefer, tak potom uplne stracam zem pod nohami..

ja vlastne neviem kto som, alebo mozno len nechcem vediet, lebo sa mi to nepaci, a radsej si lipnem na svojich idealoch, na tom co by som mohol byt ked sa budem velmi snazit..