no, nesmeroval by som túto diskusiu na posudzovanie ktorý model je lepší, či otvorené vzťahy, alebo mono-vzťahy. každý to má inak nastavené a nedá sa nejako všeobecne hodnotiť uhol pohladu niekoho druhého na základe môjho osobného uhlu pohladu.

ale ja som osobne za mono-vzťah. a tiež súhlasím že vzťah by nemal byť na vypĺňanie nudy ktorú by človek ako single inak zažíval. tam je potom niekde chyba v sebaponímaní, ak to človek takto má.

a samozrejme že aj počas fungujúceho vzťahu človek stretáva mnoho ludí, ktorí sú na prvý pohlad úžasní, a kludne aj na druhý pohlad. a tiež samozrejme že keby sa to zobralo do extrému, tak ak by človek chcel tak by mohol stále hladať "niekoho ešte dokonalejšieho". otázne je načo? toto by mi trocha vzdialene pripomínalo snaženie sa niektorých firiem mať stále väčší a väčší zisk a nikdy nemať "dosť". načo? ak človek našiel niekoho kto mu tak na 80-90% vyhovuje a ladí s ním a majú spoločné záujmy, spoločné pohlady na svet, spoločné zameranie a spoloční smer v živote.
a po čase nuda vo vzťahu a také to "vyšumenie lásky a zamilovanosti časom" a vystriedanie toho stereotypom, o ktorom vela ludí hovorí, je podla mňa základne nepochopenie toho, "na čom funguje vzťah", "z čoho je vyživovaný", "alebo čo je jeho palivom". jasneže to závisí aj od toho, "ako sa tí dvaja nájdu", ako si sadnú dlhodobo, ale velmi dôležitú rolu tam podla mňa hrá aj to čo píšem nižšie.

podla mojho názoru, ako to tak dlhšie skúmam (introspektívne, psychologicky, metafyzicky), tak každý vzťah, ako aj vzťah seba k sebe samému, tak isto aj vzťah s niekým druhým je živený (doslova akokeby dáva mu to energiu) tým, ako mám ten vzťah prevažne pojatý, ako si ho prevažne predstavujem, akým spôsobom o ňom prevažne premýšlam, akým spôsobom ho prevažne prežívam, aké pocity mám s ním prevažne spojené a na čo sa v ňom prevažne zameriavam. konkrétne trebarz, ak človek väčšinou berie svoj vzťah, že je to niečo dočasné, čo možno výjde, možno nie, velmi často sa to potom aj stane. Ak človek berie seba tak, že možno odolám a možno niekedy aj podvediem, ak sa človek takto "nastavuje" dlhodobo, neni sa potom čomu čudovať, ak sa to potom raz naozaj "stane". ak človek ale väčšinou berie svoj vzťah tak, že láska a porozumenie a vzájomné si ladenie sa bude stále prehlbovať a láska vždy bude iná, ale stále viacej bude silnejšia, tiež sa to tak stane. akokeby človek týmto zameraním sa vo vzťahu k svojmu vzťahu mohol "energiu", alebo skôr vývoj toho vzťahu do určitej miery smerovať.
potom je tam aj dôležité aby obidvaja v tom vzťahu mali toto takéto vnímanie vzťahu rovnaké alebo aspoň velmi podobné. potom to takto nasmerovávajú obidvaja.