Od posledneho roadtripu za polarny kruh ( http://kyberia.sk/id/6921080 ) ubehol symbolicky presne rok a ja smerujem opet na sever. Tentokrat som citil ze drsna Islandska klima bude nieco unikatne. Let Vieden-Kodan-Reikjavik.





Prijemna, takmer celodenna medzizastavka v Kodani okorenena navstevou Christianie. O tejto autonomnej oblasti som uz vela pocul, ale navstivit toto kuzelne miesto osobne bol silny zazitok. Miesto kde platia svoje vlastne zakony a uvolnena atmosfera. Clovek sa mota medzi stankami s oblecenim, umenim, roznymi DIY shopmi so zaujimavym sortimentom. Pozornost ale najviac uputa vsade pritomna aroma travy a hasisu. Hrudy najroznejsich druhov velkosti telefonu, usmiaty a ochotny typek vam v rukavickach kliestami odstikne lubovolne mnozstvo a vy to nakupite podobne ako mrkvu alebo inu zeleninu na trhu. Aky kraj taky mrav..



Nocny let do Reikjaviku kde nas na letisku o polnoci cakalo pripravene prenajate auto. Prva noc vonku v spacaku mimo mesto, na zahriatie ranne frisbee+kaffe a zaciatok okruznej cesty po Islande sa zacina. Plan bol postupovat z juhu na zapad, sever, vychod a spet po hlavnej ceste #1 na juh a urobit tak cely okruh okolo ostrova.





Uz prve kilometre ukazovali pestrost a unikatnost tohto vulkanickeho ostrova. Voda je jeden z hlavnych zivlov na ostrove. Ci uz gejziry, vodopady ktorych sme videli stovky alebo zamrznuty ladovec, to vsetko zanechalo stopy a stale formuje povrch na kazdom metri.



Cez den clovek obdivuje krasy Zeme, vecer sa jeho zrak upiera hore na oblohu. Strategicky sme volili miesto kazdeho prenocovania, vzdy dostatocne daleko od civilizacie a jej svetelneho smogu, dufali sme v jasne nebo a trochu stastia, aby nam bolo dopriate. A bolo hned prvu noc..To co som cely rok uchovaval v spomienkach som zase videl nazivo. Opet ine, opet dokonale..



Rano sme s dobrym pocitom a zvedavostou co nam prinesu plynuce kilometre pokracovali dalej. Je uzasne ako sa za tak kratku vzdialenost dokaze menit povrch. Majestatne sopecne pomniky so zasnezenymi vrcholmi su za par kilometrov vystriedane skalnatymi sustavami s vodopadmi a zelenou travou. Krasna geologicka exkurzia.









Horniny s najroznejsou strukturou napovedaju o minulosti ostrova.







Je skvele ze si clovek moze kdekolvek zastavit, prejst sa po opustenej krajine kde od seba ludia ziju na kilometre daleko alebo si vyslapat kopec vo fjorde. Nikdy by som nepodnikol nejaku organizovanu exkurziu cez cestovku alebo nejake trapne arctic safari kde zdieraju naivnych japoncov..



Miesto nasho dalsieho "kempu" nas prijemne prekvapilo, v trsoch travy rastlo mnozstvo dobre znamych hribov.



Tak ako sa den prijemne zacal, tak sa aj skoncil. Dalsia jasna noc a nasadene klobuky boli predpoklady k dalsiemu zazitku v ktory sme tak pevne dufali..Aurora borealis:



K islandu neodmyslitelne patria kone, tie ma clovek moznost vidiet takmer vsade. Spolu s ovcami tam spasaju nekonecne travnate plane. Predpokladam ze okrem domestikovanych jedincov sa tam pohybuju aj divoke kone, tie ktore sme mali moznost vidiet my boli az moc pritulne.



Zhruba v polovici pobytu sme prespali jednu noc na farme, konecne teplo, pohodlna postel, zasluzeny komfort. S hygienou nebol na ceste ziaden problem. Kazdy druhy den sme zakoncili v nejakom termalnom bazene v ktorejkolvek usadlosti. Pohodlna postel a pohodlie chatky bola ale vzacnost, rovnako ako aj dalsi nocny "auroricky" tromf.





Idealny priebeh nikdy netrva vecne. Sucha cesta sa po niekolko desiatok kilometrov moze radikalne zmenit co sa nam aj stalo. Zhruba pol metra cerstveho snehu, neprijemny bocny vietor a naviate kopy su asi ten povrch, na ktory je aj auto so 4x4 malo. Aspon to ktore sme mali my..asi 3 hodinovy boj s lopatou a narastajuca skepsa viedla k triezvemu rieseniu: 112.



Zachrana so silou 560 koni a v nom velmi prijemny tim. Dozvedame sa ze takto tahaju zhruba 5 ludi tyzdenne, bez ohladu na to ci ide o turistov alebo domacich. Nasledujuce dni cakame na odtah auta a opravu prevodovky co nas vyslo zhruba 800 eur. S tym clovek nic neurobi, s tym na roadtripe treba ratat. Vsetko ma svoj dovod a aj tato prihoda nam prijemne zamiesala karty. Nuteny oddych v kempe ktory mal pod palcom pozitivne nabity cernoch z Kapverdov neznelo az tak krizovo a ukazalo sa ako docela vtipne stretnutie :)



Pri kazdom otvoreni mapy mi pohlad padne na velku bielu skvrnu, ktora moze tvorit tak desatinu ostrova. Pevninsky ladovec Vatnajokull. Bez specialneho vybavenia macky-cepiny, zaplateneho vodcu je to misia predurcena na velky fail. S respektom sa prechadzame po obrovskych kusoch ladu na okraji jazera.



Dalsie oblasti su tomu v uplnom kontraste. Velke plochy vyvretej lavy pokryte jemnym machom budili dojem ze ide o uplne iny kontinent. Vzdialenost medzi tymi miestami vsak bola zarazajuco mala.







Vulkanicka cinnost je vidiet vsade. Od gejzirov cez vyvrete horniny najpestrejsich tvarov az po vo vzduchu na kilometre zapachajuce jazierka so sirou. Tie farebnostou svojho okolia prispievaju k pestrosti krajiny.



Tak ako sa my posuvame po ostrove posuva sa aj cas a blizi sa koniec tripu. Po zamracenych dnoch verime v zlepsenie pocasia a vsadzame na poslednu noc kedy je avizovane relativne jasne pocasie. Presuvame sa k jazeru Kleifarvatn, kde sme stravili cely posledny den.



Presli sme kompletne okolo celeho jazera, je udivujuce ako sa plynucimi krokmi pod nohami meni zem. Sneh, hlina, piesok, kamene, obrovske machove vankuse, trava, lad...



Po zhruba 7 hodinach sa s prichodom tmy vraciame k autu, je to nas pojazdny hostel. Na kazdom roadtripe ma bavi jak si clovek postupne vychyta vsetky drobnosti a fungovanie v nom. Spanie, varenie, rychly presun, zohriatie sa kurenim pocas mrazivej noci, treba v tom mat skratka system.

Taktiez ma bavi ten pocit vzrusenia ked hodiny cakate na nieco co ani nemusi prijst. Posledna noc, posledna sanca, skvele predpoklady a plynuci cas. Vzdy spozorniem ked sa blizi magneticka polnoc. Je to zhruba hodinu pred polnocou a nastava vtedy ked je pozorvatel, magneticky pol a slnko v jednej rovine. Vo vetre kmitajuci stativ a silny narazovy vietor robia zvukovu kulisu k prichadzajucej scenerii:



Nad nami sa postupne tvori obrovska klenba ktora vedie od jedneho horizontu k druhemu. Z nejasnych rozmazanych ploch vystupuju do popredia tancujuce luce a my s uzasom sledujeme dokonalost prirody, kozmos, zen..





4 osoby, 16 dni, 1200e, 3332km




*niekto zbiera znamky, iny chodi na ryby, ja mam novu vasen - Aurora borealis*