Štvrtok 04. 10. 2007 – Bratislava

Od rána celkom splašene beháme, balíme sa, posledné nákupy tlačíme mapy, meníme peniaze. O 12.00 po nás prichádza Kubo. Vezieme sa do Brna na letisko odkia+ máme let do Londýna. Celkom to ušlo. Zistili sme, že sa uz konečne netlieska pilotovi - huraaa – ved je to jeho práca.

Z letiska STANSTED berieme autobus do centra Londýna – obojsmerný za 16libier. V meste sa stretávame s Miškou, Jankom a Mikom. Zhadzujeme veci a ideme do mesta na pivo. Dá sa, ale ulice úplne plné ľudí, ruch, hluk…

Už potajomky myslíme na to, že chceme na Island, preč od ľudí do ticha a prírody.

Ďalší deň rán hop na letisko – let Londýn – Reykjavík. Let prebehol ok – necelé dve hodinky a pristávame. Po pristátí sa trochu zorientovávame.

1.zistenie – všetko je brutál drahé.
2.zistenie – prší a dúfame, že to tak nebude stále.



Asi 20 minút nám trvá chytit stopa do Reykjavíku (Keflavik letisko – Reykajvík – cca. 50km).
Obiehame mesto, stretávame sa s babenkou z Hospitality clubu – nemka s ktorou ideme zajtra na dvoj-dňový výlet. Babenka je super – na Isladne robi au-pair a je veľmi spokojná – od rodiny dostala auto, ktoré sa na nasledujúce dva dni stane našim „domovom“.

Spíme u daľšej babenky z HC clubu. Má doma zajaca, obrovského kocúra a morča. A my alergiu.  Ráno trošku nákup (v Londýne nám totižto zhabali bombu na plynový varič) a ide sa.




Ideme si pozrieť turistický „Golden Circle“. Najprv veľké jazero, potom Gejzíre a ako posledný vodopád Gulfoss. Aj napriek tomu, že je október a je 2mesiace po sezóne je tu kopa ľudí a nie len domácich. Na tento okruh sa robia 1-dňové výlety. Ale chudáci ľudia majú asi 5minút po vystúpení z autobusu a musia ísť ďalej – fakt neodporúčame.



Na večer sa trepeme do vnútrozemia. Asi po 2hodinách jazdy pustou mesačnou krajinou sa dostávame k ľadovcu aj s domčekom, ktorý je otvorený. Ako „hostel“ bez recepcie. Sme veľmi šťastní – je tu krásne. Papáme, pozorujeme hviezdy, ideme spat.



Ráno sa budíme v niečom prekrásnom...škoda o tom len tak vypisovat. Výhľad na rieku, ľadovec, krásna príroda, slniečko. 



Pokračujeme ďalej v ceste. Po X hodinách jazdy krajinou sa musíme otočiť lebo nám v ceste stojí až moc hlboký brod (mali sme 4x4, ale čoho je veľa toho je moc). Presun kamsi. Miesto múzeá dávnej usadlosti (skansenu) nachádzame krásne vodopády, kráter, no skrátka krásna prechádzka. Musíme však späť do Reykjavíku, lebo babenka musí ísť do práce.




Spíme u punkovej chovateľky (tá istá čo predtým). Ďalší deň Reyjkjavík, šťastní za dobré rady – požičiavame auto. Malé strieborné autíčko – voláme ho Otík. Toto je dosť rozhodujúci bod. Máme auto . Štartujeme na výlet.





Fičíme si to na severozápad. Po nádherných fjordoch. Učíme sa v mapách. Po nejakých menších túlačkách sa odtrepeme asi 20km do krajiny nikoho. Nachádzame domček na prespanie. Vifón, spájanie spacákov (ja mám pravý zips, Peťka ľavý), je nám teplúčko, spíme.



Ráno sme vyrazili smerom ďalej na sever. . Naše poľudštené autíčko – Otík, ktorému to do kopla moc nejde, ale zato papá asi 5l na 100km. Peťka sa naučila definitívne čítať z mapy (z každej!) no a aj baliť cigarety už vie lepšie. Prší a tak si len predstavujeme aké krásne výhľady sú okolo nás. Na druhej strane na Islande prší často, takže bez tohoto zážitku by to nebolo ono. Dávame si prechádzku lávovým polom pri oceáne. Zmokli sme. Spíme v aute v jednom malom meste. Domčeky, atmosféra…nádhera. Prosto kľud.





Ráno dolámaní a uzimení ideme ďalej. Prší. Viditeľnosť ešte menšia ako včera. Snáď sa počasie umúdri. Sem tam, keď hmlu ufúkne vidíme ako krásne je okolo. Potešujúce je, že na Islande poznajú kvalitu traktorov Zetor. No a práve od takého farmára s krásnym veľkým traktorom si berieme čerstvé mlieko. Je naozaj výborné. Zaujímavosťou ostáva, že tu ľudia vstávajú okolo deviatej. Aj keď kto by vstával do toho počasia za tmy a o piatej?? (Slovák )



Po ceste sa zastavujeme v plavárni. Plavárne sú tu všade, v každej malej dedine, či meste, prosto všade. Kúpanie je parádne! Voda teplá (38C), no nebudeme to rozpisovať. Pekné je, že mám s vodou naozaj silné zážitky. Dnes to bolo naozaj výborné. Vykúpaní v horúcej vode a potom výsť do tej zimy a dažďa…mňam (v Sýrií sme sa v púšti – neďaleko mesta Palmýra pri teplotách 46C kúpali v ľadovom bazéne).




Peťka cigarety stále baliť nevie, aj keď podľa mňa jej to ide už pekne. Večer zisťujeme, že asi pomaly ale isto vyrábame prúser tým, že nám naších 2000km na cestovanie stačiť nebude. Totiž každý prejdený kilometer navyše je spoplatnení sumou 55 ISK. Rozhodnutie je jednohlasné: pozrieme čo vidieť chceme, ostatné nech si už potom dáko stiahnu z účtu (keď na ňom niečo máme) .



Jedlo si robíme bravúrne! Ako doma. Dúfame, že to tak ostane do konca tripu. Spíme zase v aute v nádhernej zátoke. Však spanie aj na tých najlacnejších miestach je pre nás priveľmi drahé (cca. 1.800 ISK = 800 Skk). Spacáky si spájame, takže je nám fajne teplúčko.



Ráno ďalej na sever. Prechádzame čoraz krajšími fjordami a čo je viac, je slnečne. Pozerali sme predpoveď a malo pršať. No nič. Je krásne. Trochu sme poblúdili, chceme ísť na severný Island. Cez deň dávame obrovskú vzdialenosť. Na večer sme už hore, hore na severe. Aj sneh je tu už na horách. Skoro sme havarovali, dakto vysypal kopu štrku na cestu. Stretávame sa s podivuhodnou nočnou kontrolou užívateľov cesty. Sme trošku vystrašení. Definitívne zisťujeme, že islanďania milujú stupídne americké country.







Na tú krásu okolo nás si už naše oči pomaly zvykajú, takže tie farby, hory, výhľady, mraky sú normálka. Je to tu taký malý raj. Až na tie ceny, ale keď si človek uvedomí, že takmer všetko okrem mrkvy, rýb a energie musí niekto kúpit a potom priviesť loďou sem, tak sa to da pochopiť. Večer si užívame čerstvé mlieko a vifonky.  Za výrazného fučania vetra ideme spať, pekne v Otíkovy vo dvore jednej peknej farmy.







Počasie na druhý deň je ideálne. Vydávame sa smerom k jazeru Mývatn. Krásne. Perfektne pripravené pre turistov. Našťastie (alebo to bol zámer?) ani jedna turistova noha široko ďaleko. Celý deň sa flákame po okolí jazera. Dávame si buržoázne jedielka a výhľady. Na večer sa presúvame k nášmu najsevernejšiemu bodu výpravy: k mestu Husavík. Po ceste hľadáme miesto na prenocovanie. Nachádzame bonus.  Krásne miesto preč od ľudí s výhľadom, vodopádom a oceánom. Ďalšie zistenie: keď si islanďaň a máš svoju elektrárničku (čo nie je neobvyklé) a máš dáky ten skleník, tak v ňom svietiš aj v noci. Dúfame, že zajtra pôjdeme na výlet loďou pozorovať veľryby. Zajtra….
Ináč teploty (až na prvé dni a vnútrozemie -7C) sú viac ako OK. Medzi 1 až po 15C. Takže vôbec nekosujeme. Dnes bol krásny deň!



Od rána je akosi polooblačno. Ideme do mesta Husavík. V prístave zisťujeme, že minimálny počet ľudí na pozorovanie je 6. No a my sme dvaja a ešte sem zablúdili podobný zblúdenci ako my – nemci. Takže veľrybky bohužial nič.  Presun do národného parku. Je nádherný. Celý deň sa preflákame pod vodopádmi a krásnou mesačnou krajinou. Peťka trvá na tom, aby v denníku bolo aj to, že údajne všade kde zastavíme čúram. Faktom je, že sat u čúra všade parádne .
Ďalšie zistenie – islanďania milujú pizzu. Jedia ju kľudne 2xdenne. Smutné ale je, že o pizze o ktorej tvrdia, že je super-great-fantastic my by sme povedali, že je nanajvýš priemerná. Skoro hocikde v BA si dáš lepšiu a čo viac za tú cenu si ich dám doma 5 (pizza 1.600 ISK). Celkovo je tu citiť vplyv americkej kultúry. Ktovie prečo. Noc prespíme v Otíkovy kdesi v krajine na farme.





Ráno je bohužial hodne upršané. Navštevujeme ďalšiu plaváreň. Horúca voda, kúpanie vonku, hygiena, dobíjanie mobilov. Teraz sa snažíme ísť úplne na východ. Snáď sa od dakadiaľ zjaví modrá obloha a slnko. Počasie sa tu riadne mení. Nie zas až tak rýchlo ako sme predtým počuli, ale rýchlo. Kľudne je večer krásne, ráno potom prší, alebo v noci prší a potom cez deň pekne, alebo je to všetko opačne a ešte opačnejšie. Každopádne predpokladať nevieme nič. Nakoniec sa zase vyčasilo . Zaujímavé je, že islanďania sa nezdravia. Napríklad keď vôjde jeden do miestnosti kde sú ostatní tak nepozdraví (u nás je to opačné).







Keď stretávame robotníkov tak sú to nakoniec poliaci alebo rusi. Poliaci sú naozaj všade.
Deti sú tu rovnaké ako všade zvedavé, pojašené a milé. Zase na farme čapujeme čerstvé kravské mlieko. Zase zadarmo. Nechcú peniaze a nikdy nám nedovolili odísť s polo-prázdnou flašou – sú veľmi milí. A mliečko je božské!!! Všetky mliečne výrobky sú tu veľmi chutné. Tankovanie je tu zaujimavo vyriešené. Každý stojan je vybavený elektronickou krabičkou, ktorá papá karty. Buď tie platobné, alebo špeciálne benzínové. Tie majú na každej pumpe v cene 3.000 alebo 5.000 ISK (sú to vlastne karty s kreditom na nákup benzínu) no a teda na tankovanie nepotrebujete nikoho. A skutočne väčšina púmp má stojan a malý domček, ktorý je prázdny/zavretý, takže tankovať môžete kedykoľvek a kdekoľvek. Ďalší bod je voda. Tá je tu všade. A všade je pitná a chutná. My cestujeme s dvoma 2l fľašami a nie je problém kdekoľvek zastať a doplniť. Cez deň sme navštívili nejaké rybárske dedinky a pozreli väčšinu východných fjordov. Sú iné ako tie západné – viac zelené, viac oblé. Na večer začalo pršať. Spíme zase v krajine.



Ráno nás prekvapuje krásnou modrou oblohou s jedným výrazne slnečným bodom. Cestujeme východným a južným pobrežím. Konečne ľadovec. Tento je najväčší na Islande a dokonca aj v Európe. Je krásny. Pobrežie pusté a zvláštne, na druhej strane kopce a ľadovec. Ináč len rovná a nekonečná cesta. A všade prítomné ovce. Ovce a kone. Ani sme netušili koľko oviec môžu chovať na takomto ostrove. No naozaj veľa. A poväčšine si len tak behajú krajinou. Vyjdú z ohrady a putujú. A zjavne to tu nik nerieši. Teda vyzerá to tak, že majiteľ raz a čas zráta a pozháňa všetky späť. Pozreli sme si aj krásne ľadovcové jazero s ľadovými krihami. Večer je hodne hodne veterno. Sme zvedaví co prifúka na zajtra.




Ešte nás čaká celý juh, snáď výlet loďou, kúpanie v Modrej Lagúne…

Ráno zase bez jediného mráčiku. Sme celkom radi ako nám vychádza počasie. Predsalen v hmle a daždi by z krajiny okolo boli iné dojmi. Pozreli sme ďalšie vodopády a myslím, že sme videli vodopádov dosť tak aspoň na rok. Utesy a vyhlásenú čiernu pláž. Potom flákanie kade-tade. Stretávame trochu viac turistov. A len sa zhodujeme, že sme radi, že väčšinu tripu sme nestretli nikoho nikde. Netešíme sa do miest. Nie do Londýna, nie do Bratislavy. Ani nepomyslieť koľko práce nás čaká doma.





Celá táto južná oblasť je zvláštna. Turizmus tu zjavne prekvitá, každá druhá farma (a tých je tu hodne) ponúka niečo, či už ubytovanie, jazdu na koňoch, jedlo…. A pritom všade inde to bolo zaujimavejšie ako tu. Je to tu pusté. Ale pustatina vo vnútrozemí alebo na iných ako južných pobrežiach je krajšia. Myslíme, že to všetko je tak kvôli dobrej dostupnosti z Reykjavíku. Všetko sa tu točí okolo toho mesta. Dostali sme sa na krásnu pláž na ktorej nás riadne zmočila vlna . Večer prichádzame do prístavného mesta. A videli sme po ceste veznicu. Ktovie pre koho je keď je tu takmer nulová kriminalita. Veď v tomto je to poctivá severská krajina. Domy, autá…všetko je otvorené, v obchode 5 minút nikoho…zase na druhej strane smetiaky sú tu na reťaziach. Ale to preto, aby ich neodfúklo. A ešte niečo: to, že sa komplet v celom dome svieti ešte neznamená, že je niekto doma. A to platí aj cez deň aj keď vôbec nerozumieme prečo. V meste v ktorom spíme je taký príšerný rybací smrad, že sme radšej stále v aute. Akoby pozvážali všetky dávno mŕve ryby z celého Islandu a tu ich muesli spalovať a naraz spolu s igelitovým odpadom. Vieme, že zyknút sa dá na čokoľvek, ale toto by sme neprekúsali. Zajtra ideme na výlet loďou na ostrovy Vestmannaeyjar a rozhodli sme sa tam aj prespať. Takže ideme na výlet na výlete.




Lodička pláva 2,5hodiny a sme na ostrovoch. Vyzerá to tu krásne. Mesto pomerne nové (v roku 1970 posledná erupcia sopky, 400 zničených domov, 0 obedí), ale cítiť tu historickú atmosféru. Predsalen toto je veľmi starý rybársky ostrov. Prešli sme sa pekným farebným mestom. Pozreli skanzen, kus otrova tu tvoria “North Pompei” takže oblasť ktorú aj s domami pochovala láva. Dali sme si zatial naše najdrahšie pivo v živote (600 ISK = 340 Sk). Ale silne z toho cítiť ojeb od pani z pizzeria. Škoda, človek by to na severe nečakal. Spíme v hosteli (úplne sami) a robíme si mňam večeru. Dáke lacné plechovkové pivko, sprcha, pohoda… Fajn poznatok o Islande je, že cesty sú dobre značené. Kľudne prídete na koniec tej poslednej cesty uprostred ničoho, bude tam značka kam ste prišli, resp. kam môžete íst. Treba mať dobrú mapu a na Islande nemôžete zablúdiť! V mapách sú trochu rozdieli. My máme dve a na jednej sú napríklad turistické domčekz a na druhej je ich tak o polovicu menej. Cez deň sme behali po ostrove. Pekná pešia turistika. Výlet na sopku a prechádzka po ostrove. Vietor fúkal tak silno, že nás skoro odfúklo. A to myslím vážne. Cesta trajektom bola kvôli vlnám riadne húpavá. Peťke bolo až zle. Nachodení a hladní sme riadne. Spíme poslednú noc v Otíkovy, tak si to užívame. Jaj, ale sa nám to tu definitívne kráti. Škoda. Ešte cestou máme diskusiu s frantíkom, ktorý tu má frajerku. Rozpráva nám, že Islanďania sa boja invázie Poliakov. Nemajú ich tu radi. Asi ako všade inde majú s nimi zlé skúsenosti. Snáď aj za 10 rokov ostane táto krajina v rovnakej atmosfére (priateľskej, milej a otvorenej). Pričom obavy z poliakov chápeme – vid. UK.

Ráno je najväčšia hmla akú si viete predstaviť. Keby bolo takto častejšie, boli by sme trošku menej štastní. V Reykjavíku s obavami vraciame auto, veď sme kilometre prešvihli skoro o celú tisícku. Vychádza to, že by sme mali doplatiť asi toľko co nás stálo celé požičanie auta. Keďže chlapíci v požičovni sú skvelí a my tvrdíme, že na to jednoznačne nemáme (čo je čistá pravda) tak im nechávame posledných 5000 ISK (asi 2.300 Sk) a vybavené. Takže paráda. V meste je práve známi týždňový hudobný festival Iceland Airwaves. Všade plno “cool” ľudí. Bleee. Stretávame český pár čo tu žije rok a hovoria, že tu ostanú. Za rok si kúpili vlastný dom a auto. No platy tu majú primerané k cenám. V meste si dávame posledné stretko s našou nemeckou priateľkou a hovoríme o všetkom čo sme zažili.

Stopujeme do mesta Keflavík. Stopuje sa tu veľmi dobre. Nikde sme nestáli viac ako 20 minút. V Keflavíku spíme u pána z HC clubu.



Ďalšie ráno sme si odstopovali do Modrej lagúny. Pekné miesto. Hlavne ryžovačka peňazí na turistov. Vstup aj výstup cez obchody a podobne… Voda teplá, modrá, vonku zima. Keď dorazilo asi 20 autobusov ľudí z festivalu, dali sme sa na ústup. Takže ciele splnené. Celý trip sme zavŕšili príjemným kúpaním v Blue Lagoon a co viac! Ako posledný stop sme stopli “Super truck”. Brutálny jeep, 440koni… No a po prevezení sa aj takýmto autíčkom a po všetkom co sme videli a zažili môžeme povedať: Misia splnená 

Ináč stopovanie na Islande je úplne v pohode. V lete to musí byť úplná pohoda – takže každému odporúčame. Hlavne ceny autobusov sú také, že vás presvedčia radšej stopovat.



Záver:

Island je naozaj podivuhodná krajina. Neuveriteľne farebná, pustá a pokojná. Počasie sa mení rýchlo, ale akosi je stale pekné. Aj keď prší. Krajina je hodne panenská. Ľudí je tu málo. Sú strohí, ale veľmi milí. Čas tu beží svojím vlastným tempom. Či rýchlejšie, či pomalšie, ťažko povedať. Raz tak, raz tak. Vzduch, voda… Ach vzduch a voda sú tu krásne čisté a chutné. Najbežnejši zvuk, je buď ticho alebo šum vody či vetra. Islandská krajina Vás omámi čimsi pokojným, pokorným a zároveň plným. Krásnym kľudom.

Pohybuje sa tu jednoznačne najlepšie autom. Anglicky sa dohovoríte všade. Islandština je krásna aj keď pre slovana nerozpoznateľná. Ceny sú nekončne vysoké.

Ako Kubo povedal: každý by mal aspoň raz a život navštíviť Island. Každý kto má rád krásu. Teraz to tvrdíme aj my. Každý by mal navštíviť Island aspon 4x za život.

Nádhera je, že slnko nikdy nie je nad vami – celý deň akoby bol východ/západ slnka. To svetlo je nádherné. Stále take mäkké.








Orientačné ceny na Islande:

- toastový chlieb 279 ISK 129 Sk
- mlieko 135 ISK 62 Sk
- jablká 279 ISK 129 Sk
- tvrdý syr 900 ISK 415 Sk
- cigarety 600 ISK 276 Sk
- pivo v obchode 70 ISK 33 Sk
- pivo k krčme 400 ISK 184 Sk
- cappuccino 350 ISK 161 Sk
- cibula (kg) 130 ISK 60 Sk
- mrkva (kg) 180 ISK 82 Sk
- vifon od 17 do 50 ISK od 8 do 23 Sk
- cestoviny v sáčku 190 ISK 88 Sk
- použitie internetu (1hod) 600 ISK 276 Sk


Koľko nás stál trip:

- letenka (Brno – Londýn – Keflavík a späť) 24 000 Sk obaja
- prenájom auta (s limitom 200km/deň) 13 000 Sk
- benzín (na 2 900 km) 7 600 Sk
- hostel (1noc) 1 600 Sk obaja
- loď na ostrovy 1 500 Sk
- ostatné veci

Takže spolu nás to stálo 58 000 Sk na 19 dní.