ja strasne milujem, ked som v nejakom cudzom meste a "stratim" sa tam. proste len idem rovno za nosom, ale zaroven si pamatam, ze kde zhruba byvam. a idem kym ma nezacnu boliet nohy a potom si sadnem a kupim si nieco sladke a chrumem to a pozorujem ruch toho mesta. a kupim si plechovku a na verejnych hajzloch alebo niekde zasity si dam prasky a idem zase dalej. a vobec neviem kam, lebo vobec nemam sprievodcu po pamiatkach ani mapu a to mesto som riesil len ked som si bookoval letenku a izbu. a idem vacsinou po hlavnych a velkych uliciach, nech mam zachytne body pre cestu naspat, ale cestou naspat uz potom zabehnem aj do nejakej bocnej ulicky sa pozriet. asi mam aj ciel -naspat do izby, ale kym sa nerozhodnem, ze uz by som najradsej spal, tak vobec neviem, co robim (okrem zapamatania si cesty). je to velmi super pocit, podla mna absolutna sloboda, lebo clovek je obmedzovany len svojou vydrzou. a samozrejme ako spravny autista mam zasadu, ze ked som odisiel po svojich, tak aj pridem po svojich, nech mam hocijake otlaky a nech aj odpadavam kazdu sekundu:)