on to asi bol mysleny usmev toho sefa, ale neviem, ci pri 3mesacnom babetku je uplne dolezite, ci sa smeje jeho tatko...
teda, neviem to asi dobre povedat, ale ked si predstavim, ze by Nikco taky maly mal byt cely den s cudzimi ludmi, az mi zovrie srdce. Ja by som to nedala.
Musela som ist skoro do prace, aj ked len na polovicu casu, a to s nim bola aupairka u nas doma - ale tak, ze najprv chodila aby sme s nim boli spolu obidve a potom postupne s nou zostaval sam. Ano, mala som moznost udrzat si pracu a vsetko, ale nebolo to moc dobre obdobie... aj ked je pravda, ze dni, ktore som s nim bola som si uzivala maximalne. Neskor sa mi osvedcilo skor brat si ho niekedy do prace, nastastie sa to pri mojej robote da... v kazdom pripade pre mna je cas starveny s nim uplne ze najviac, aj ked niekedy da zabrat svojou intenzitou
Socializacia neni asi moc dolezita u takeho maleho babetka, tak ale v tomto sa ja nevyznam - len viem, ze Nikolaj do dvoch rokov na ostatne deti nijak zvlast nereagoval a potom zrazu sa z neho stal uplny kamos