„Toto je perla Považia, vždy to tu bolo pekne upravené. Na všetko boli predpisy - ako často maľovať fasádu, ako často chodby. A tie služby na námestí! Mali sme tu aj obchod s hudobnými nástrojmi, aký nebol ani v Trenčíne!“ chváli sa. „Bola to rozumná architektúra pre ľudí, nič podobné som odvtedy nevidel.“ Na otázku, či spomína na minulé časy, s nostalgiou odpovedá, že bol šťastný, ale je i dnes.

Budova, v ktorej stojíme, pôsobí zvonka monumentálne. Typické pre sorelu, štýl umenia, ktorého kódex vznikol v Sovietskom zväze a odtiaľ bol vyvezený do satelitných socialistických a ľudovodemokratických štátov. A tak nielen na Červenom námestí v Moskve, ale aj v Bratislave, v Handlovej, v Prešove, v Novej Dubnici a ďalších mestách mali dokonca aj obyčajné obytné domy šíriť triumf komunizmu.

Okázalosť budovy, do ktorej sme práve vstúpili, dopĺňa veľmi skromný obytný priestor dvadsaťštyri a päťdesiat štvorcových metrov. Na slobodáreň to stačí a táto slúžila pracovníkom Závodov ťažkého strojárstva v Dubnici nad Váhom, ktorí nemali rodinu. Deväťdesiatdva jedno- a dvojizbových bytov, a to nebol jediný takýto dom v meste.

To však nemení nič na fakte, že to bolo aj je dobré bývanie, že novodubnické sídlisko sa vydarilo. Na oboch koncoch chodby, na všetkých piatich poschodiach, je veľká terasa. Na jednej pôvodné kovové ornamenty na zábradlí - tiež v tvare vežičiek - kolmo pretína kovová lišta, ktorá očividne do výzdoby nezapadá. Z nej sa tiahnu šnúry s bielizňou ponad celú terasu - estetický prvok našiel praktické využitie.

.
.

Na začiatku ulice je budova, ktorá je na prvý pohľad nová, postavená tak, aby sa podobala soreláckym objektom. No nie je to pravda. Toto je zateplená sorela! Všetky ozdoby zostali pod polystyrénom, a domaľované oblúky pôsobia komicky. Japonský turista, ktorý o Slovensku nakrútil dokumentárny film, nazval tento štýl korela. Na Ulici 29. augusta už má troch reprezentantov.

Kým v Novej Dubnici majú problém s rekonštrukciou, Handlová má opačný problém - tu sa obnovuje príliš horlivo. Sorela mizne pod polystyrénom a mesto je bezmocné. „V kultúrnej spoločnosti by ani nemal vzniknúť architektonický návrh, ako bol tento,“ hovorí architekt Patrik Juríček.


http://www.pluska.sk/thumb/images/gallery/plus7dni/z-domova/2013/09/socik-budovy/o_budovy-socik04.jpg?w=800&h=1000