Opravim ta trochu. Nejedna sa o ziadnu novu formu, ale o nieco s vyse sto rocnou tradiciou, vzniknute este v dobach ked nieco ako prve formy bluesu a jazzu boli len v samych zaciatkoch. Hudobne experimentovanie nepotrebuje vobec ziadnu "obhajobu svojej existencie". Proste je tu, tak isto ako maliarsky fotorealizmus, sochy z ladu a ja nieviem co este. Mozno by si neveril, ale za tu dobu cerpala popularna hudba tolko roznych experimentalnych vplyvov, ze bez nich by to bola mozno do teraz len osoba spievajuca s klavirom, mozno tak v doprovode kontrabasu a husli. To ani nehovorim, ze ked sa pozeras prakticky na lubovolny film, mozes si byt isty, ze taka laser gun by bez hudobnych experimentatorov nikdy nemala svoj zvuk a to je fakt len spicka ladovca (resp. asi najzrozumitelnejsi priklad ohladne).

Svojim prirovnanim som ta chcel len nasmerovat k tomu, ze pevne definicie toboz v sucastnom umeni sa skor buraju (aspon ja mam ten pocit) ako by mali mat svoj zmysel a ostatne mi pride ako trochu zbytocne natahovanie sa o slova. Nazvi si to "sound art" a hned mozes spavat o nieco pokojnejsie:)) Ja som si napr. dnes v potravinach pri kupovani chlebika a sojovej natierky velmi uzival tuto nahravku -
http://www.youtube.com/watch?v=otj6nvLwylU&sns=em a ver, ci never, je to momentalne moja celkom ze oblubena hudba:))

Podla mna by mal obhajit svoje pravo na existenciu Jozef Raz!!