prefíkane zavádza priestorovým riešením
interiéru aj exteriéru
napriek zdaniu
je pojmom so širokým manévrovacím priestorom
pre samotnú analýzu
i subjekt interpreta.
V záchvate filantropie žiadam, zostaňme v taktilérnej sfére človeka
zachovajme kontext bytosti
a skrzeň povenujme sa dualite.
V rámci úzkosti je výrazná,
najokatejšie manifestuje pri uchopení rozboru.
Prirovnajme človeka k priestoru
k záhrade telo
ducha k izbe, izbu k tvoreniu.
A porovnajme dualitu prístupu.
Postoj k základnej potrebe- definovanosti.
Vychádzajme pritom z axiómy
„umenie je antipódom života, hoci z neho ťaží a o inom ani nehovorí.“
Táto dichotómia je kľúčom k jej uchopeniu.
Na fyzickej úrovni ju odporúčam precítiť osobne
ideálne v akútnom záchvate paniky
ak nemáte vlastný a neviete si pomôcť inak
sledujte cudzí.
Náhla strata definície položí človeka.
Bez kontextu. Zbavený opory v okovách vlastnej vôle
sa zrazu potáca a nevie kam
zrazu vidí do seba
a v okovách úzkosti ho ťaží,
že ho nič nedrží a nič neznamená.
Na úrovni tvorby desí nutnosť.
Uzavrieť a skončiť simuláciu života
Bolí.
Vlastnou rukou vyklopiť dieťa a rozbiť vaničku
pulz, ktorý by mal byť nejaký
ale iba je
hoci stále môže byť lepší,
desí. Určitosť definície
núti prijať,
že bytie bez toho,
aby subjekt zistil, akým má byť.
Úzkosť je odmäk.
Subjekt podrobený úzkosti sa rozteká.
Pretože,
sa mu sťahujú útroby aj skelet.
Pretože, nadobúda zúžený tvar.
Snaží sa zúžiť, až kým sa nezničí
až kým nezostane

Potreba vyjadriť sa k úzkosti
potreba z úzkosti sa vyjadriť
je pôvodcom úzkosti
úzkosť je úzkosť.
Základná potreba človeka.