... so Sebom v nemocnici...pol tretej minimalne, ak nie tri. zavan cerstveho vzduchu. blizi sa burka, blyska sa.

nie je to intenzivne. pijeme pivo, ja ho ozobracujem o cigarety. on si slubuje viac. co sa vsak da v tu noc slubit este?

jediny moment, ked citim intenzitu je, ked idem schodmi na terasu nemocnice ako prva. chvila strachu, neviem ci ma neovali bezdomovec. som tu s muzom - (som?).

minuly tyzden som s Dorot objavila novu miestnost v nemocnici. Ani by mi nenapadlo ze by tam mohla byt. V starej schatranej budove, ktoru vyuzivaju studenti vsmu pre svoje hratky - sa nasla. miestnost, psycho - cela vykachlickovana. biela. cista. hore nad nou je bordel ale cosi ako chladnicka. jogurty a podobne picoviny.

v bielej vykachlickovanej miestnosti stoji lavica zo ZS, pri nej dve stolicky taktiez zo zakladly. Nalavo matrac s casopisom inspire 2010. psycho :)

spat k Sebovi.

stojime tam, pijeme a fajcime. bavime sa o umeni - to je ta prijemna cast. Cast, ktora mi v zivote podstatne chyba. Avsak co dalej, ... prejavuje mi lasku... nechcem byt zla, ale ani neuprimna. Pri vyznani naklonnosti mu vtisnem pusu, aby som nemusela vraviet nic. ide o okamihy.

opat je to tu - nemusim nikoho ocarovat, prezentovat sa. nikto kto by za tuto snahu stal tu totiz nie je.

stojim na streche nemocnice - Sebo je vpredu. stojim a citim sa mega malicka. velmi hlupo. co som si myslela:)

uniknut z tohto zivota, ked mate celu ba rozprestrenu na dlani, ci uz sa divate zo slavina, hradu alebo nemocnice --- its the same.