Re: 6. kolo LSK :: Something smarter than us is going to emerge

V šere hľadiska pristihol som sa raz,
na tej hre o najhoršom v každom z nás.
V tom vstúpil starší pán, usadil sa do kresla.
Opona plesla, ľudia ústa dokorán.
Na scéne objavil sa mím, dav plesal a ja s ním.
Podvedome som sa klaňal a s úctou plakal.

Prečo však? Veď herci nehrali.
To my sme hrali! Nasilu tlieskali.
Všetci čo sme stáli a snažili sa pochopiť,
uchopiť čo je v nás, paralelu čo sme žili,
životy iných. Podvod, v ktorý sme sa odsúdili.

Všetci sme stáli, nestál len ten pán.
Žiarila z neho pýcha, bol spokojný no trochu sám,
na dielo čo tu navždy bude dýchať.

To dielo, aj keď s autorom pod zemou,
bude mu nadalej vo svete ozvenou.
Vo svete kde, že som vlastne nežil,
zistím až pred mojim zánikom,
preto som vlastne zložil,
týchto pár riadkov, aby som unikol...

...v tom kresle pred scénou, kde tlieskam spolu s plénom,
z toho stavu, čo gniavi mi jak zverák hlavu.
Tlieskame, aby nemuseli sme zmeniť sami,
to, čo v živote nepáči sa nám,
veď príde zas niekto, kto skutočne žije,
ďalší usmiaty starší pán.