Zažil som úzkosť. Bolo to...
Neopísateľný pocit.
I tak sa pokúsim...

Začalo to, keď som vytočil číslo napísané mierne pripitou avšak na pohľad príjemnou rúčkou, patriacej (voľným odhadom) asi 175 centimetrov vysokej (a v istých, vyšších partiách skoro rovnako širokej) brunetky. V druhej rúčke držala vodku s džúsom a celkovo celým telom sa snažila udržať polohu aspoň čiastočne pripomínajúcu polohu vertikálnu ku podlahe.

Dal som tomu čas. Pár dní. Trvalo to kým som svoje sebavedomie vypumpoval z úrovne členkov až do záchytného bodu (po kolená) a neskôr až do oblasti podbruška, kde sa konečne akcie mohol ujať menší mozog (mužský). Zvonilo to hodnú chvíľu. Už som šiel zavesiť, keď to (ako som o pár milisekúnd s miernou úľavou zistil) konečne zodvihla. Pár trápnych pripomínačiek na začiatok. Spomenula si. Ďalších pár trápnych vykecávačiek. Nakoniec som sa osmelil natoľko, aby som ju pozval von. Privolila. Dohodli sme sa.

Prišiel som po ňu. Vlasy dlhé, voľne rozpustené. Veľké hnedé oči, dokonalý nos, plné pery. Voľné, trochu retro, drobno kvetované šaty. No a pod nimi to mala riadne nabláznené. Obliekol som sa najelegantnejšie, ako si len viete predstaviť. I tak som sa pri nej cítil ako posledný doižďák filtrujúci Okenu chlebom. Neotočila sa. Zavesila sa do mňa a vyrazili sme. Dobré znamenie.

Rande na úrovni. Múzeum. Galéria. Preložené nejakým 3D kasovým trhákom (obaja sme sa zhodli, že treba ulahodiť aj primitívnym pudom spoločenského oného). Nakoniec prechádzka po pobreží. Prešli sme až k môjmu domu na pláži. Navrhol som jej, či si nechce trochu oddýchnuť na terase..

Zapálil som pár sviečok. Svieži vetrík nad vlnami ticho ševelil. Sedeli sme v objatí, nič nehovoriac, vnímajúc iba okolie. Každý si poletoval svojimi myšlienkami. Zašepkala, že je mierne uťahaná a dolámaná. Ponúkol som jej masáž. Jemná, uvoľňujúca a zvodná masáž.

Ocitli sme sa v prítmí spálne. Jej stačilo pár elegantných pohybov ramien a šaty skĺzli dolu. Košeľu zo mňa strhla akoby bola z papiera. Nestačil som si ani pomyslieť "zbohom polovica výplaty".. Gombík na nohaviciach pre zmenu obratne rozopla jazykom. Stiahla zips. Nohavice padli k jej šatám..

Smer posteľ. Dlhá, vzrušujúca predohra. Nakoniec aj spodné prádlo preletelo miestnosťou. Nahmatala...a...stuhla. Niečo nie je v poriadku (blyslo mi hlavou). Celá romantika...fuč. Chvíľu sa skrúcala a vykrúcala. Hrala to ďalej na predohru. Nervy mi bubnovali v rytme samby ešte aj v malíčkoch na nohách.

Nedalo mi a spýtal sa narovinu.
Odpovedala.

...

Zažil som úzkosť. Bolo to...
Bola naň proste úzka.
I tak sa pokúsim...

(...a pokúšame sa už pol roka)


=====================================
Obsah textu je absolútna fikcia, postavy sú vymyslené.
S realitou nemajú nič spoločné (žiaľ).
Autor možno pocíti úzkosť zajtra ráno, keď to triezvy po sebe prečíta...

Dobrú noc

"Smích chytré lidi léčí a jen blbce uráží."