Nad mestom sa pomaly rozlieva studené januárové svetlo - klasické mrazivé ráno, aké bývajú za tlakovej výše. Mestský cintorín zíva prázdnotou, len kde tu civí nad polorozpadnutým hrobom zošúverená postava, skôr tieň, než živá bytosť. Je to ráno bez vtáčieho spevu a ticho je v pravidelných intervaloch prerušované len zvukmi náradia narážajúceho na hlinu a mrmlavými útržkami hovoru, čo sa prepletá pomedzi ne.

Nad jamou stoja dvaja. Starší, niečo po štyridsiatke, neoholený, s mohutnými fúziskami, nosom tvarom aj farbou pripomínajúcim paradajku, vodnatými očami a strapatými vlasmi. Svoju nízku podsaditú postavu opiera o lopatu, pričom dlane má skrížené pod bradou na porisku.
Mladý, niečo po dvadsiatke, vysoký a ramenatý, s vyholenou hlavou a oholenou tvárou, ostrých rysov a s živými očami. Stojí rozkročený na opačnom konci jamy ako jeho kolega a v oboch rukách drží krompáč sťa vojnovú sekeru. Striedajú sa.

Mladý skočí do jamy a mohutnými rozmachmi krompáča sa snaží rozbiť vrchnú vrstvu hliny. Ide to len ťažko, zem je skrz naskrz premrznutá. Vystrie sa v jame a rukávom kombinézy si pretrie spotené čelo.

Mladý: Fúúúú, boha!
Starý: Piča robota toto, poviem Székemu, že chceme príplatok.
Mladý: Ťa pošle do piči aj s príplatkom.
Starý: Len neviem, kto iný mu tu bude od siedmej makať v tejto kose. Na, daj si voľačo na zahriatie.

Rozopne zips na kombinéze a odniekiaľ zpod jej záhybov vytiahne ploskačku. Otvorí ju, napije sa a podá Mladému.
Mladý si s nechuťou upije a hneď zvraští tvár.

Mladý: Fujdopiči!
Starý: Ti nejek nechutí.
Mladý: No veď po včerajšku...
Starý: Čo si bol zas za kurvami?
Mladý: Jasné, o pol tretej sme s bratrancom skončili v Karibiku. Prehral liter na rulete, tak to chcel zapiť.
Starý: Liter? A to odkiaľ mal?
Mladý: Požičal si...
Starý: Aha. Tak to je blbé.
Mladý: Jeho problém.

Mladý začne mlčky opäť sekať zmrznutú hlinu. Keď už má toho dosť, vymenia sa. Starý sa opatrne spustí do jamy a vyhadzuje nakopanú hlinu lopatou von. Keď má hlinu vyhádzanú, prejde dlaňou po hrane výkopu.

Starý: Sa mi zdá, že to máme nejaké úzke.
Mladý: Mne sa to zdá tak akurát.
Starý: Nevieš, koľko hovoril Széke?
Mladý: Hovoril meter päťdesiat až dva, tak si vyber.
Starý: No práve, tento bol vraj fakt tlstý, preto si treba nechať rezervu.
Mladý: Hovno, až taký tlstý byť nemohol, to by skapal už dávno.

Mladý sa zaškerí a obaja sa svorne zarehnia. Opäť sa v jame vystriedajú a Starý si zapáli cigaretu. Zamyslene fajčí.

Mladý: Podľa mňa je to dobré.
Starý: Kukaj, mesiac ešte furt vidno na oblohe.
Mladý: Hmm... keď som sa nadránom vracal domov, všimol som si hviezdu že brutálne menila farby. Normálne na žlto, červeno a tak. Som stál pol hodinu pred barákom ako kokot a čumel na oblohu. Som sa vlastne nikdy poriadne na oblohu nedíval. A som objavil ďalšie tri, čo menia farby. A ony vlastne nesvietia ale tak blikocú.
Starý: To si sa asi moc nevyspal.
Mladý: Maximálne hodinu, to takto ťahám už od piatku.
Starý: Tak to si mal možno len halucinácie, hehe.
Mladý: Hovno halucinácie, sa schválne pozri dnes večer.
Starý: A nebolo to len lietadlo?
Mladý: Kokot, snáď ešte rozoznám lietadlo.
Starý: No šak dobre, menia farby, blikajú a čo teraz?
Mladý: A veď nič. Len som bol doteraz v tom, že hviezdy sú hviezdy.
Starý: Hviezdy sú hviezdy.

Obaja si naraz uvedomia tichý vržot drvenej námrazy, ktorý signalizuje blížiace sa kroky a otočia hlavy smerom odkiaľ prichádza.
Je to Széke, jednou rukou si pridŕža golier prešiváku a druhou voľne šermuje, držiac v nej akési papiere. Podíde k jame a pohľadom znalca si ju premeria.

Széke: Máte to moc úzke.
Mladý: Jak moc úzke? Však ste vraveli meter päťdesiat až dva.
Széke: Áno, ale som aj vravel aby ste si nechali rezervu, lebo bol fak tlstý.

Széke z vrecka prešiváku vytiahne rozťahovací meter a zmeria jamu od jedného konca k druhému.

Széke: Meter štyridsaťdeväť. Včera večer mi volal Valuš, rakva má šírku meter päťdesiat.
Mladý: Nodopiči!
Starý: Som ti to hovoril!