u Turkov boli polovojenske poriadkove sily, "zaptie", vytvarane z lokalneho obyvatelstva proti "hajdukom", teda zbojnikom; vacsinou, na styl modernych gangov, ich bolo tazke rozoznat od samotnych hajduckych ciat, len teda sa ich vodcovia, "kirserdari", vacsinou bavili s civilnou spravou, v tomto pripade "velkym kehajom", starostom zrejme prevazne moslimskej dediny

co je ale "hajduk"?

pocas Bocskayovho povstania (1604) nasiel nejeden ubehly zbojnik utocisko pred tureckymi a habsburskymi zandarmi, pricom u neho sluzili mnohi prave v ich funkcii (preto ma u nas "hajduk" vlastne opacny vyznam ako slov."zbojnik" ci madarsky "utonallo") alebo ako vojenski strelci - puska-hakovnica, novy hit vtedajsich armad, mazala vyznam verbovania vojsk cisto rytierskeho povodu velmi rychlo; sucasna zupa Hajdu-Bihar (okolo Debrecinu) je napokon pozostatkom Bocskayovho lena

ci uz od neho alebo neskorsich panov, hajdusi ziskali patricne privilegia a autonomiu, ktore vydrzali aj po Bocskayovej porazke; a podobne ako kozaci na Ukrajine, podnikali najazdy na uzemie Turkov, ktori im postupne pripisovali aj neskorsie nepokoje v tak dalekych krajoch ako na Starej planine, kde posobil aj historicky Mustafa Sibiloglu v 30.rokoch 19.storocia, ako aj neskorsie revolucne caty