mne to príde tak že hovoril len v metaforách. snažil sa popísať nepopísateľné a to sa dá len prirovnaniami. takže sa skús odpútať od 7-uholníka a zamysli sa nad tým v hlbšej rovine.

alebo ešte lepšie, nemysli vôbec a ono to príde :D

samotny jazyk funguje tak ze nahradzas komplexny realny objekt pojmom. ked poviem stolicka nemusim ju vysvetlovat. vsetci vedia co to znamena. ak by som ju chcel odkomunikovat viem zvolit jednoduchy piktogram a vsetci to pochopia.

ad 2d rovina: ako som pisal ze nie sme schopni vidiet celu galaxiu - niekto by mohol argumentovat ze vieme vidiet inu celu galaxiu. lenze stale ju nevidime zo vsetych moznycgh stran. iba z jednej stany. ja nerobim ten vesmir ako priemet do 2d. zaujimave na tom je ze ja ho vyskladavam prave v 2d cize ho mozeme stale vidiet cely. nic nezakryva nic.

je to analogia a preto som si mohol zvolit kludne aj iny zakladny kamen, lenze mnohouholnik mi pre tento ucel v ktorom som chcel geometricky ukazat problematiku mnohorozmernosti vyhovuje najviac. a prvocislo duplom. robil som to napr aj s 13uholnikom. tiez pekne.



ad tvoja otazka na cas. v podstate cas je len prejavom nasho vesmiru vo vyssej dimenzii rovnako ako vzdialenost. v dimenziach nizsich. cas = vzdialenost len vo vyssom zmysle. no a kedze som interpretoval dimenzie tak sa neda povedat ci som to robil pre priestor alebo cas lebo tieto dve veci neoddelujem.

a co teoria vsetkeho? ja nenastolujem teorie o fyzikalnych zakonoch, ja iba interpretujem dimenzionalitu pomocou jednoducheho postupu v 2d priestore pricom velky tresk alebo singularita ktoru som spominal nie je primarnou otazkou ktoru rozoberam v tomto prispevku. pouzil som ju iba "aproppo"