dnešok bol zvláštny.
išla som výnimočne sama na francúzštinu, lebo igor si (tak trochu) vyvrtol členok
keď som išla autobusom odtiaľ dlhou cestou, niekto do neho strelil zbraňou do okna
padajúce sklo, krik a panika

chvíľu som tam sedela ako obarená. vystrašená cudzia žena, čo stála kúsok odo mňa, ma chytila pevne za rameno
chlapec nechápavo držiaci sa za hlavu v šoku, ale našťastie sa nikomu nič nestalo

tak som vystúpila
botanická záhrada
čakala ma veľmi dlhá cesta pešo
a som si tak rozmýšľala nad (svojou/našou) existenciou.