Neviem odkial cerpas poslednu vetu, ale podla toho, co vyplyva z biologie virusu chripky to neplati.
Pravidelne totiz v genome, a teda antigenoch chripky (neuraminidaza, hemaglutinin), dochadza k nensim (anitgenovy drift) ci vacsim (antigenovy schift) mutaciam. Tieto zmeny teda pravidelne vyvolavaju epidemie v pripade driftu alebo pandemie vacsieho rozsahu a tazsich nasledkov v pripade schiftu (napr. spanielska chripka).
Z tohoto dovodu aj neexistuje ockovanie proti AIDS, lebo virus svoje antigeny meni tak rychlo,ze vyroba ockovacej latky je prakticky nemozna.

(Eh, antigeny su poznavacie znacky pre imunitny system. Ak sa s nejakym antigenom telo uz stretlo, zacne proti nemu vytvarat protilatky a tzv. pamatove bunky, takze dalsia infekcia neprebehne alebo prebehne s miernejsimi symptomami)

Ockovania proti virusu chripky sa robia proti takym serotypom, ktore uz boli, alebo ktore by sa pravdepodobne mohli vyskytnut nasledujuci rok. Cize ockovanie nezarucuje imunitu v tomto pripade, malo by vsak viest k mierneniu priebehu choroby. Co je vyhodne napriklad u geriatrickych pacientov z dovodu zhorsenej imunity a celkovo zhorsenej schopnosti zvladat chorobny priebeh.