k tomuto mam zabavnu historku

koncom devatnasteho, zaciatkom dvadsiateho storocia, ako este i v medzivojnovom obdobi bolo v dobrych videnskych kruhoch modou (podporenou dlhodobou tradiciou) zaobstarat si k detom vychovavatelku zo Slovenska, kedze boli zname svojou krasou, starostlivostou a laskyplnostou a teda mali s detmi najlepsie vysledky

nasledkom toho niekolko generacii Viedencanov poznalo "pomaly", lebo ako deti poculi vychovavatelky kricat za nimi stale pomaly pomaly, lebo v strese pouzivali rodnu slovencinu

oni si to trochu upravili, pisu to s makkym i a prizvuk kladu vyrazne na druhu slabike, tak ako su zvyknuti (po-maa-li), ale zatial kazdy rodeny viedencan tomu rozumel... zaujimavy je mierny posun vyznamu, u nich je to aj "gemütlich", teda pohodovo