Malomesto. Prevládajúci model života na Slovensku. Pretože, kto má naozaj pocit, že žije vo veľkomeste? Iste, prísť z Vrbového do Bratislavy môže vyvolať kultúrny šok, ale, na rovinu, núdza po nevyžiadaných náhodných stretnutiach v Partyslave naozaj nie je.
Individualizmus na úrovni provincie je oveľa slabší a predstieraný, ako v skutočnej metropole, na ktorú sa chce navonok podobať. „Starostlivosť o druhých, kolektívny duch“ je devízou a prekliatím malomesta. Aké sprievodné javy súvisia s týmto druhom starostlivosti?

Ak si žena, a nenájdeš si stáleho priateľa do 24-ky(nešla si na vysokú školu -ešte skôr, alebo si sa po nej vrátila späť do svojej provincie), tvoje šance na súceho junáka sa blížia pravdepodobnosti pristátia extraterestriálneho života na tvojej pavlači. Zostupuješ do nižšej ligy a svojej šťastie môžeš skúsiť v druhom kole u rozvedených tridsiatnikov. Vekom sa to len zhoršuje, a aj tvoje proklamované panenstvo ťa sťahuje do kategórie žien definitívne obklopených mačkami.

Ak si muž, a nemáš priateľku niekoľko mesiacov, v meste sa začína vznášať opar nahlodávajúci tvoju orientáciu. Ak máš zároveň netradičné hobby, ako filmový klub, prípadne sa obliekaš módne(rozumej nie šaty z ňú jorkra), vyvoláš rozruch v lokálnej gay komunite. Náležitosť ku komunite je verejným tajomstvom a jej členovia dávno infiltrovali mnoho partií kamarátov natoľko, aby vytvorili dokonalú informačnú sieť. Ak sa teda do troch mesiacoch bez priateľky ocitneš v bare, príde za tebou emisár a s istou dávkou diplomacie(Ahoj. Si tu s priateľkou? ... Vážne? A prečo nemáš priateľku) ti ponúka elitné členstvo(pri vstupe majú výhody versatili). Odmietnutím len spečatíš svoju povesť.

Byť asexuálom je rovnakým škandálom ako byť nekonformným intelektuálom, ktorý sa volieb zúčastňuje po 20-tej hodine. Pre väčšinu si aj tak feťák a čudák. Depresívny mladý muž, ktorý sa nesocializuje želaným spôsobom. Trablmejker. Zvláštne pohľady, ak vkročíš do niektorej z prevádzok, sú samozrejmosťou. V porovnaní s dedinou je však ohováranie sofistikovanejšie, o to ostrejšie. Keby si sa prítomných priamo spýtal na názor na seba, môžeš nadobudnúť pocit, že si vítaný člen komunity, no postav sa do stredu námestia so zaviazanými očami, a nepotrvá dlho, kým sa pod rúškom anonymity spustí kamenná paľba. Nie však smrteľná, lebo čo živí malomesto sú typy ako ty. Si zábavnejší ako alkoholik a týrajúci manžel. Naopak, privilégiám sa teší istá odchýlka. Tí, ktorí za svoju odlišnosť nemôžu. Postihnutí, lokálni blázni, retardovaní sa stávajú referenčnými bodmi, a každý s nimi chce byť zadobre.

Navonok si na verejnom priestranstve nikto nikoho nevšíma. V skutočnosti pracuje vnímanie bajočko asi na takejto úrovni: „Nie je hento mladý XY. Ten vyzerá. Dúfam, že moc nezazerám, ale tá XYZ to už dlho na nadváhu nezahrá.„ Ak ťa prejde auto, podobne ako vo veľkomeste, prvú pomoc podá náhodný turista zo Škandinávie. Skôr ako ťa prevezú do nemocnice, všetci vedia, že si mŕtvy, ale bez problémov prídu na tvoje narodeniny o týždeň neskôr.

V malomeste prebieha tichá segregácia podľa spoločenského postavenia, ktorá sa dobre ukazuje na nočnom živote. Ak je mesto väčšie, dochádza aj k fyzickému oddeleniu týchto vrstiev v 4-cenových a sterilných mafiánskych baroch. Tieto skupiny sa neskôr často premiešajú na jednej alebo dvoch diskotékach. Často možno vidieť aspoň predstierané skoky do vyššej ligy príchodom na zahraničnom voze pred vchod diskotéky. V kurze je nájazd vidiečanov do týchto podnikov, čo nachvíľu vyvolá uštipačné koalície medzi rozdelenými mešťanmi. Pre tých nižšie postavených sa naopak naskytá šanca presadiť sa na dedinských diskotékach, kde netreba prísť ani na zahraničnom voze, ale postačia tenisky s logom a dievka je aj bez drinku a občianskeho do polnoci v náručí.

Premiestniť samosprávu na malomestá je iba ďalším spôsobom ako oživiť klebetárium. Viac demokracie pre ľudí, ktorí si závidia pokosený trávnik- a radšej zničia susedov ako pokosia svoj- je vskutku dystópia. Reálne sa o miestnu politiku zaujímajú obyvatelia mesta len po úroveň nemanželského dieťaťa primátora. Vyberať si vo voľbách je otázkou vzhľadu, postavenia, a prípadného korupčného prospechu. Ratio občianskej politickej snahy zákonite zahatá debata o aktérovom vymyslenom pozadí(viď feťák, čudák). Nastavenie malomesta je konzervatívne. Pozície sa zásadne nemenia. Osobnosti sa zázračne netvoria ani nevyvíjajú. Nohsledi zostávajú nohsledmi. Najväčším úspechom miestneho politika je ukázať sa po boku s hráčom centrálnej politiky a nájsť si po čase cestu preč od otravných reálií.

Toto sú len niektoré prejavy ducha malomesta, ktorý však dôsledne reflektuje svetový vývoj, a preto nie je núdza ani o miestnych šamanov, komunity, aké vznikajú vo veľkomeste. Niektoré vzorce správania sa však zdajú byť na malom počte ľudí opakujúce a nemenné bez ohľadu na technológie a globálne usporiadanie. Malomesto ostáva malomestom. Hoj, migruj detvo môjho rodu, ak máš rado väčšiu slobodu!