vela ludi sa s realitou vysporaduva po svojom. aspon ti co poznam, jedno z ktorej mestskej casti. verim ze tento pohlad opisuje presne spominany kulturny sok :)

v partyslave sa ludia naucili vyrovnavat sa s kazdodennou tragediou bytia v skupinach. v nich zabudaju, kolektivny duch pomaha vyrovnat sa ci uz s nemoznostou (neuspechom) najst si vyhovujuceho partnera, alebo roznymi trapeniami ktore prinasa zivot sam, alebo aspon tv markiza. clovek ktory si uvedomuje ze nieco nieje v priadku a ze s tymto modelom nieje spokojny nasledne nema inu moznost, iba zvolit unik. to je jedine riesenie. utek prec. urovnat si myslienky, zmenit vzduch. ak to ma mat efekt, tak nie len na par mesiacov.

to je zaroven prospesne, lebo sa odstrihne od medialnymi kampanami suzovaneho domorodeho obyvatelstva a problemy cudziny cloveka az tak moc neberu, snad len do miery akej sa ho bytostne tykaju. ako povedal jeden co tu (v nasom provincnom mestecku moskovskej oblasti) zije uz dlhsie, sem chodia ludia iba z 2 dovodov - pred niecim utekaju, alebo si hladaju partnera. ak clovek vydrzi, napriek vsetkemu ci to je v subjektivne lepsej alebo horsej krajine, efekt sa zarucene dostavi a pohlad na realitusa zmeni.

potom pride otazka - ma cenu vobec sa vracat domov ? myslim ze ma. ajked je to cim dalej horsie,



... nevzdavat sa ! raz snad pride doba, kedy navratilcov bude dost na to aby mohli spustit zmenu. sami vlastnou pracou, vlastnym rozumom. vlastnou chutou po lepsom zivote. tu sme doma. historicky je slovensky narod stale mladym, nemal este dostatok casu vyspiet [tu by sa hodil odkaz na literaturu, tu slovensku, vsetku...]
tato uloha je na nas, na kazdom z nas. na kazdom jednotlivo. my tvorime narod. my determinujeme aky je. vsetko je o jednotlivcoch. vela stastia.