ono to nie je "zlosť" ale frustrácia. keď rodič nevie dieťaťu určiť hranicu tak, aby sa necítilo frustrované (priveľmi často opakované zákazy bez ponúknutia alternatívnej činnosti. napríklad dieťa sa začne hrať s knihou ktorú nechceš aby poškodilo a zoberieš mi knihu so slovami že to nesmie, ale nedáš mu niečo ekvivalentné čo môže kľudne aj zničiť - napríklad starý časopis). keď sa toto opakuje každý deň, každú hodinu pri rôznych príležitostiach, dieťa sa cíti veľmi nepochopené a frustrované. má pocit, resp chcelo by napĺňať svoju prirodzenú potrebu napodobňovať dospelých (veď aj mama si číta knihu) ale nie je mu to umožnené. moje deti obdobie vzodru nemali ale zažila som situáciu s valérom, keď bola u nás moja mama a takto násilne sa s ním bavila počas celého dňa vyvrcholilo to typickým hádzaním sa o zem a vrieskaním. mne to nikdy nespravil ani predtým, ani potom.