Prolog
Ked som minuly rok v auguste trosku odvazne, trosku pioniersky isiel na feratu Konigsjodler do rakuskeho Hochkonigu, necakal som, ze mi to otvori dvere k novym ludom, zazitkom a napadom. Rovnako som necakal, ze po mojom reporte z minuleho roka sa najdu ludia, ktorych to tak nadchne, ze budu cely rok na sebe makat, zacnu lozit, namotaju do toho este aj svoju priatelku a ze budu poznat obsah videa z youtube naspamat (id mysak). Tento priam az policajny hovorca, ktoremu to v zivote akosi nevychadza sa zhostil ulohy organizatora tak aktivne, ze uz od cca marca debatujeme o tom, ako dame spolocne tuto feratu. Samozrejme, nesmie chybat id dumi, ten je zase specialista na smiech, dobru naladu, caj a adrenalinove lozenie vsetkeho, pri com ostatni suchaju nohami a krutia hlavou zo strany na stranu. Kedze nam prvy lanovany termin spolocnej navstevy tejto feraty akosi nevysiel kvoli pocasiu, druhy pokus uz velmi aktivne nahodil mysak s dumim na kyberiu a ja som sa trosku opatrne pridal (vdaka dumi, ze si ma prehovoril).




mysak - Canon EOS 1000D

Oneee, na kone
Z Bratislavy vyrazame v utorok o siedmej (v stredu je statny sviatok, rakusaci ho nemaju, takze ocakavame na KJ len malo ludi), mysak uz rezervoval na Matrashause tri rakvicky na prespatie s ranajkami a lezerne si to sinieme smer Salzburg. Prisli sme okolo polnoci, luxusne si rozkladame bivak rovno na parkovisku, par hodin spanku pred nami okolo piatej ranajky a tlacenka do kopca k nastupu do feraty. Ranajky do seba tlacime krizom krazom, do toho cajik, rychlo sa prezliect, obkecat pocasie a uz sa tlacime smerom k Erichshutte, co je chata pod vystupom k nastupnej plosine KJ. A tu sa nas pribeh zacina zamotavat, asi rovnako ako sa mne v zaludku motali tie ranajky, ktore som do seba natlacil. Zadychavam sa, menim farby, ale nakoniec s recnickou a moralnou podporou chalanov idem hore, ze sa rozhodnem tesne pred nastupom, ci to poleziem a ak nie, co so sebou. Dobry tah!




mysak - Canon EOS 1000D

Prudke stupanie, litre potu, nevladzem, zombie, ale davam posledne dva rebriky a ocitame sa na plosine pod nastupom do KJ, na krizovatke. Su mozne tri cesty - liezt na Hochkonig (a chatu Matrashaus, ktora na nom stoji) cez feratu, vzdat to a vratit sa na Erichshutte, dat si ryzu, suchare, cierny caj a zabufetit sa do spacaku do dalsieho dna, kedy by sa mysak s dumim vratili, pripadne obist cely skalny masiv po vrstevnici (8 hodin nonstop) a dostat sa na Matrashaus odzadu, a napokon cesta tretia - Birgkar. Je jasne, ze dumi s mysakom idu cez KJ, nadupani ako veverice, namotivovani ako Rocky Balboa. Ja zvazujem, ci podstupit to riziko, je to neslane nemastne, nakoniec volim zodpovednejsiu moznost - neleziem. Ak by som sa teraz rozhodol zle, vedel som, ze to bude mat nasledky, neskor sa ukazalo, ze som ustupil rozumne, pretoze sa mi stav zhorsil a z KJ by som sa vlastnymi silami nedostal. Dumi mi vsak gentlemansky nadhodil rozumnejsiu a rovnako sibnutu alternativu - Birgkar. Ostry zlab, v ktorom sa striedaju vapencove galerie s kamennymi polami, ktore sa zosuvaju, velmi prudke stupanie, nebezpecne miesto. Zo statistik sa da vycitat, ze na jeden zasah zachranarov v KJ pripadaju dva zasahy v Birgkare. Ja som tuto cestu absolvoval pred rokom, pri zostupe, teraz ma cakal vystup tymto zlabom. Zvolil som si tuto moznost preto, lebo som poznal teren, vedel som, ze idem sam, takze som si mohol urcit tempo a v pripade problemov, by ma rychlo nasli, okrem toho som bol cely cas na ociach nielen lezcom z KJ, ale aj osadenstvu chaty Matrashaus, co mi davalo o nieco vacsi pocit bezpecia. Kym KJ je technicky najtazsia cesta na Hochkonig, Birgkar je najnebezpecnejsia. Aspon podla skusenosti. Netreba vsak prehanat, nie je to K2, treba len zodpovedne napisat, ze to nie je cesta pre kazdeho, kto ma v riti dieru :)
Takze sme si urobili foto a rozdelili sme sa. Este som chvilu so zavistou sledoval ako si chalani davaju Flower Tower a meter po metri stupaju na prvu vezu, skontroloval som si vystroj a zamieril som ku kominu. Ano, ak sa chcete dostal do Birgkaru z nastupnej plosiny na KJ, musite ist dole kominom. To som nevedel, ze nazov "Komin" bude niekto mysliet doslovne. Je to velmi strmy a velmi uzky zlab, kompletne vyisteny, ale chyba znamena, ze sa tam clovek neprijemne dolame a dobije o steny.




vygidor - Praktica PLC3

Cesta Birgkarom bola tazka, zospodu z doliny zacala stupat husta a chladna hmla a ja som stupal pomalsie ako ona, takze ma zahalila a az na niektore useky som zcasti isiel, zcasti liezol, hore uplne sam a casto som si musel robit prestavky, lebo som nevidel na znacky, ktore su od seba cca 20m a menej. Niekde v tretine stupania som vyprazdnil zaludok (ok, hanbim sa, ale bolo to fakt najlepsie, co sa dalo urobit) a na 45 minut som si dal pokoj, vodu a jeden bebe keks, aby mi sa mi HCl v zaludku upokojila. Zvysok cesty som potom isiel hore ako terminator, dokonca som sa s chalanmi videl, urobili sme si vzajomne fotky, na chatu som dorazil kratko po jednej. Kedze som v Birgkare stratil vela energie a aj pojem o case, myslel som si, ze chalani, ked su nadupani ako veverice, to uz urcite dali a so smiechom ma privitaju na chate, dame pivo, vymenime zazitky. Trt. Namiesto toho som po vystupeni zo zlabu na kamenne polia posiate ladovcom zacal intenzivne vnimat, ako lietaju vrtulniky. Ako dive a velmi blizko. Lietali celu moju cestu na Matrashaus, potom zrazu lety utichli. Ked som dorazil na chatu, ubytoval som sa a cakal som na chalanov. Zacal som mat obavu, ci ma niekde nahodou necakaju, zacal som mat pochybnosti, ze ci je vsetko v poriadku, pokecal som s chatarkou a zneistel som, lebo som nikde nevidel chatara. Matrashaus ma chatara, ktory je amatersky zachranar, ten chlap zachranil zivot a zdravie mnohym ludom, takze jeho nepritomnost na chate nevestila nic dobre. Zatial ale vsetko v pokoji, chatarka prave telefonuje a pocujem, ze toci nieco o vrtulnikoch, o pocasi a tak. Do toho prichadza nejaka dvojica nemcov, pytam sa ich na chalanov, ze ano, predbiehali ich na KJ, zevraj boli v naladicke (ale nedavali tu slivku a slaninu, co doctoor odporucal :P), a ze by akurat mali koncit. Super, takze veget, oddychujem, do toho prichadzaju chalani, velke zvitanie, davame fotky, vymiename zazitky, vela fotime, vyberame co na veceru, mysak pripravuje time lapse a zase zacinaju lietat vrtulniky. Dozvedam sa od chatarky a ludi, co su na chate, ze niekoho hladaju, ze uz niekolko dni. Mysak potom tuto zahadu rozluskol, ked sme sa vratili domov. V pondelok sa v tom priestore stratil 39-rocny cech, slabsi horolezec, isiel sam. Uff :(




vygidor - Smena 8M

Pytal som sa chalanov na ich dojmy z KJ, tak vam ich ponukam :)

mysak:
"V kratkosti by som zhrnul, ze to naplnilo moje ocakavania, bol to pre mna jeden z top zazitkov z hor. A jedno upozornenie - topo na nete je ojeb, za Kumetsteinom su este tri dost vyrazne veze, ktore na mapke nie su a ku koncu som toho mal uz plne zuby, lebo som s tym uz neratal :)"

dumi:
"Po prve, nakolko som bol dopredu upozorneny, ocakaval som kondicny zahul. Bohuzial som zabudol, ze uz zopar rokov oblubujem vylety typu „marovacka”, vdaka comu bol vystup sice unavny, ale nie rozsrotujuci.

Po druhe, uvedomil som si to az ex post, ak sa niekto chysta na Konigsjodlera, prosim vas neukazujte svojim drahym to videjko „Turm reiht sich an Turm” pred vasim navratom! Jednej osobke som tym neumyselne sposobil nocne mory a dnes mi volala sestra, ze sa skoro pokakala ked to videla a ze dobre, ze si to pozrela az po. Ak vsak ocakavate, ze vam pojde o krk ako v hollywoodskom trhaku, mate prehnane ambicie. Ferratka je sice narocna, ale ak nerobite blbosti, ako Rocky Balboa sa citit nebudete.

Po tretie, priebeh. Zacina sa to vsetko peknymi zopar vezickami, ktore sa exponovanostou a vyhladmi nedaju nazvat inak ako spektakularne. Krasne vyhlady, skvele fotky. Trochu mi to pripomenulo kamosove fotky z Islandu,ked som nad nimi hykal, ze ake paradne, tak mi vravi, ze na fotkach to vyzera krajsie ako v skutocnosti.. Aj Jodler je pekny, ale z fotiek je hadam este krajsi. Po tomto panoramatickom useku sa dostanete pred Kummerstein, co je skutocna „fantastica”, kde si ti zdatnejsi mozu vyskusat velmi potesitelne stvorkove tatranske lezenie. Ostatni sa budu drzat kabla. Inak, vcelku ma sralo, ze clovek sa to snazi liezt cisto a na chrbat mu dychaju „kabelaznici”, ktori sa cistej skaly ani nedotknu, zato sa tahaju iba za lano. Po Kummetsteine nasleduje este najnudnejsia cast Jodlera, konkretne dolez cez tri otravne tiahle veze, ale po takom krasnom vrtochu prirody to asi muselo prist..

Celkovo: vylet fajn, mozno ocakavania som mal trochu nadsadene a bohuzial ako sedlak musim na zaver zhodnotit, ze vyjdenie Gerlachu bez vodcu ci zimny vyslap na Krivan su pre mna vacsie ciele ako Konigsjodler."

taky ten zaver
Po vydatnej veceri, nejakych cajoch a pivach sedime na chate a rozmyslame, ako sa dostaneme dole. Mne sa cez Birgkar velmi nechce, ale kedze som neuvazene zadrel "chalani, tak ja vas cez ten Birgkar zoberiem", hned je jasne, ze ta nudna dlha cesta obklukou a miernym klesanim, kde by sme museli potom este hodinu ist autobusom spat k autu, sa nekona, namiesto toho ideme dole hnusnym, odpornym, pri*ebanym, sku******, p#$%#@$%#%$# Birgkarom. Takze spanok, budicek o cca pol siestej? piatej? rychle ranaky a hura do zlabu… Odisli mi kolena, neskor aj bedra vyslali terminalne hlasenie, takze som zisiel dole ako Robocop. Chalani si zostup uzili, partia drzala pokope, takze fajn zazitok. Zlab v spodnej casti vyzeral ako po kobercovom bombardovani, chodnik bol strhnuty, museli sme to davat nadivoko a velmi to vycerpavalo. Tejto ceste sa naozaj vyhnite, ak mozete.




mysak - Canon EOS 1000D

P.S.: Mysak nafotil na Hochkonigu time lapse, ale nestihol som ho este spracovat, preto prosim o strpenie, pribudne to sem onedlho ;)

Na tomto mieste chcem podakovat vsetkym, co nam drzali palce, nasim imaginarnym priatelkam za toleranciu a trpezlivost a verim, ze sa do toho Birgkaru uz nikdy nevratim, cert nech to vezme :))
Ak su nejake otazky, pan policajny hovorca vam ich rad zodpovie, teda ak mu to bude vychadzat :DDDD