A spoločenská prizma "nebudem zo seba robiť debila že nerozumiem, tak budem radšej ticho". Pritom je to zdravý a prirodzený prejav. Veď tie slová sú tak slabý nástroj na uchopenie reality, že je nevyhnutné sa pýtať ako kto čo myslel ako čo tým chcel povedať. Niektoré abstrakcie sa nedajú vysvetliť jednou vetou, ani jednou knihou... Pritom osobné stretnutia sú skvelý prostriedok si to vyjasniť. Škoda, možno nabudúce...

Vieš, to nie je môj problém a ja to nevyžadujem. Keď nerozumiem, pýtam sa a nechám si to vysvetliť, až kým nemám pocit že rozumiem (ale ani to nie je záruka :)).

Ja som sa necítil dotknutý, bežne sa s tým stretávam, takže to aj chápem. Fajné na tom je to, že existujú ľudia s podobným nastavením a pýtajú sa, vtedy je radosť diskutovať. :)

Včera to bola taká pohoda, lahoda jahoda... :)