..bije ta, hryzie, kope..

ešte existuje to "pevné objatie"
http://www.psychologia.sk/empatia/13-3.htm
http://www.mamaaja.sk/dieta/vychova/terapia-pevnym-objatim-1-cas/

(neviem o tom skoro nič, ani ten link som neprečítal. som nejak nemusel, na lotroviny funguje aj odpútavanie pozornosti resp. smerovanie energie niekam inam.. ..alebo zvýšený hlas)



V objatí matky alebo otca je dieťa opäť v „hniezde“, aby si prežilo ochrannú silu a orientáciu na rodičov (teda nie z dôvodu trestu). Počiatočný odpor dieťaťa je pochopiteľný. Prežíva odňatie svojej moci, keďže sa musí prispôsobiť láskavému objatiu rodičov. Skúša, či je prevaha rodiča vierohodná. Súčasne aj rodičia majú možnosť vyjadriť svoje negatívne pocity voči dieťaťu a spontánne sa zbaviť citovej ambivalencie. Takéto objatie zaháňa strach a robí dieťa prístupným. Prežitie hnevu, nenávisti a strachu v súvislosti s držaním prináša istotu. Rodičia spolu s dieťaťom prežívajú jeho stav vydesenej uzavretosti a utešujú ho hladkaním, hojdaním a nežnosťou, akoby bolo zase bábätkom. Povzbudzujú ho, aby vykričalo svoje pocity a zlosť, a uisťujú ho, že ho budú držať tak dlho, až kým mu nebude lepšie. Prestanú až vtedy, keď je dieťa spokojné a nepociťuje prispôsobenie sa nežnostiam rodičov ako ohrozenie, ale je schopné tieto nežnosti ešte dlho prežívať. Dieťa pozná, že je v bezpečí a milované, aj bez toho, aby muselo vládnuť, dokonca sa môže nechať viesť a nechať sa premôcť. Obaja aj s rodičom sú uvoľnení a šťastní, že sa navzájom našli. Prežili spolu obohacujúcu skúsenosť. Spoločne zažili porážku nenávisti a strachu a návrat obojstrannej lásky.