posledné mesiace mi je naozaj veľmi pekne a pokojne. teraz sme boli s terkou u nás na dreveničke a dva dni sme úplne najviac leňošili a čítali si na moste s visiacimi nohami dole až kým sa nedalo kvôli tme čítať a boli v lese na hríboch a brodili sa dlho riekou a naháňali ryby pohľadmi a hrali nekonečné scrabble s fiktívnou diakritikou. a potom prišli chlapci a (decentne) sme sa opili na streche a hovorili sme všetkými možnými cudzími rečami potme.

občas mi príde, že sa snažím robiť také činnosti, ktoré som robila ako malá a som nadšená z toho, ako ich dokážem oveľa intenzívnejšie prežívať.

paprade, materina dúška, vôňa hríbov, praskajúce konáre, okolidúce hlasné vlaky, maliny, pavučiny medzi stromami.
mám často radosť.

a najviac ma potešilo, že som spoznala konečne id janicka. darovala mi blesk ku môjmu kinofilmovému canonu, úplne len tak. ľudia sú strašne super.


spiaca terka-osmóza a ja