Je to jednoduché. Väčšina ľudí žije svoj život bez vedomého zámeru, takže svoje skutky nemá k čomu vzťahovať, tak ich ospravedlňuje mechanizmom ako si napísal.

Je tu však možnosť brať vzťah ako príležitosť na sebarozvoj a vtedy si parteri navzájom ďakujú za identifikáciu chýb a spoločne pracujú na ich postupnej korekcii.

Vtedy je vzťah dynamický, kreatívny, rozíja sa, napreduje, posúva sa svoje hranice...