minule sme mali debatu s kamoskou o tom, preco su ludia zaslepeni, ked miluju. samozrejme sme dosli na to, ze je to pravdepodobne zase naopak. skusim vysvetlit.

spomenul som si, ako som sa citil ked som lubil. ked som bol podla vacsiny "slepy". a ked voci mne bola jedna osoba slepa. bolo to velmi oslobodzujuce a tak krasne uvolnujuce. nikto na mne nehladal chyby a ja som nemal potrebu riesit nieco podobne u druhej strany. bol som ovela viac sam sebou ako inokedy. za slepotu povazujem prave obdobie bez lasky, ked som sa snazil vyhoviet poziadavkam inych, samozrejme len preto, aby som bol opat milovany. zacarovany kruh.

dalsia vec je, ze zamilovany clovek vidi v tom druhom castokrat ovela viac, ako v nom v tej chvili je. a ja si nemyslim, ze je to idealizovanie. lebo vo mne napriklad (za seba mozem povedat) je toho ovela viac, ale nie vzdy to dam/viem dat najavo. a opat za seba poviem, ked som s clovekom, ktory vo mne to viac vidi, ovela lahsie sa mi zije, ako vedla cloveka, ktory ciha na kazdu moju chybu, aby zo mna spravil chuja a ospravedlnil tak sam pred sebou to, ze ma pocit, ze ho ostatni vidia ako chuja. (len on sa ako chuj neciti. a hadam ma aj pravdu.) zase zacarovany kruh.

nebudem sa rozpisovat o tom, co robit, ked realne vidite na niekom ze ma na viac, ale poviem tolko. ze je to kurva citit, ked niekomu drzite palce, alebo ked ho aj nenapadne vediete po tej svetlejsej ceste, ak on ju sam nevidi. toto robia podvedome (a vobec nie nasilu!) zamilovani. ale byt zamilovany, to urcite nie je k takemuto spravaniu podmienkou. ci je toto slepota nech posudi kazdy sam.

inak ovela prirodzenejsie mi pride (mne osobne), pozerat sa na ludi prave optimisticky, nez cakat kedy ma kto podjebe. a vzdy sa da ten optimisticky pohlad sklbit s ostrazitostou. nehovorim teraz o extremnych situaciach, stretnutie s nackami a pod. zivot sa sklada z kazdodennosti.

a vyvstala odpoved aj na otazku, preco sa ludia od prveho zalubenia tak zmenia. lebo postupne prestanu vidiet svet taky aky je a zacnu byt slepi. po vzore tisicov ludi, ktorych kazdodenne stretnu, a ktori sa spravaju slepo automaticky. clovek nemoze bojovat sam proti celemu svetu vecne. vo dvojici to ide lepsie ale vacsinou aj tak prehra. dvojzmysel na zaver: vacsina ho vacsinou presvedci o pravde vacsiny..