viem ze uz som otravna ale ta kniha co ju tu stale odporucam tento problem riesi velmi jasne a dokonca aj jednoducho:) dreikurs - deti ako vyzva
mimochodom... som si ista ze nie si najhorsia mama na kyb. precitaj si moje prispevky mozno budes mat iny nazor:)))
inak ale zda sa mi ze by pomohlo keby si prijala exa aj jeho cestu - on mal asi tiez ciel nakrmit nejak dieta a namotal ho na mekac - zial viem ze to je jednoduche a lahke aj kamoskin syn nejedaval a vzdy matku nakoniec vyhnal pre cheesburger - v necelych troch rokoch...
mozno aj to malu bavi ze ta tym fakt stve a ze este k tomu aj vyvolava konflikt v tebe a odpor k jej otcovi - netvrdim ze to ma vo vedomej forme...
inak podla mna kazda matka - ak nema gurmana jedinacika sa s problemom jedenia v nejakej etape vyrovnava... podla spominanej knihy zalezi na pristupe ci to decku ostane alebo pochopi ze jedlo tam je pre neho a nie pre to divadlo co okolo toho fsetci robia...

mala som aj ja take obdobie ked som mala 5 rokov. Nechutilo mi nic, a to bol este neskory socik a McD u nas neexistoval.
Pamatam si doteraz ten hnus nad tanierom s hovadzim masom a ryzou, ktore pripravovala babka vzdy na rovnaky sposob. Bleeeee.
Ale ani neviem jak to potom preslo, rodicia ma ale do nicoho nenutili, bud som nejedla alebo som jedla to co som chcela (napr. suchy rozok), no bolo to fakt len prechodne obdobie...neviem..pol roka?
Ale tusim to u mna bolo zapricinene masom, moc mi nechutilo okrem kuracich prs ziadne nikdy, az v dospelosti ked sa zmenili chutove bunky

ako mala som presedela dlhe hodiny za tanierom a odmietala jest. rodicia zufali..

pediatricka im po case odporucala pred kazdym obedom dat mi na spicku lyzicky hroznovy cukor v prasku.. ze to nastratuje chut k jedlu.

neviem, ci placebko, ale ta chut bola taka bohovska ,ze som zjedla vsetko, len aby mi dali este:]

e: ale ja som nechcela jest vobec nic

ako decko som odmietal jest. cim viac to do mna tlacili, tym viac to neslo. trvalo nejaky cas, kym otec vysvetlil mame, ze to ma proste nechat tak, ze sam vyhladnem tak ci onak

nastal rezim "teraz papame, chces / nechces ?" mal som 4-5 rokov

dodnes si presne pamaetam ten pocit a situaciu z detstva, ked som zacal byt hladny, na chces/nechces som odpovedal "ano" a chutilo mi. boli to ranajky, chlieb s maslom, pazitkou a redkvickou zo zahrady. odvtedy bol klud (bavil som sa o tom s mamou niekolkokrat)

no, necital som to nizsie, takze mozno sa budem aj opakovat. mali sme v rodine podobny pripad a nakoniec to bola laktozna intolerancia a podozrenie na celiakiu. takze ak nezaberu ine veci, dal by som dieta otestovat.

ci, aka debata nizsie.
prispela by som pohladom dietata, ktoreho detstvo sa stalo synonimom rodicovskej snahy ho nakrmit.

ne-na-vi-de-la som to.

kojena som bola len 10 dni, nasledovali experimenty s mliekom, ziadny druh sa neujal, poctivo som kazde krmenie vyvracala.
tak to bolo aj s tuho stravou. co islo dnu, islo aj von.
chut do jedla mi podporovali b12 injekciami. myslim, ze s mizernym efektom.
od stola som nesmela vstat, kym som nezjedla urcene mnozstvo.
vsetci boli instruovani na strazenie mojho jedenia.
deti v skolke uz spali a ja som stale sama za stolom vyrabala zjazdovku na zemiakovej kasi. bezne som isla spat s pozutym jedlom ulozenym v licach...
na zs som bola pod drobnohladom tiez, bezne ma vracali s tackou spat za stol.
rodicia sa snazili primat ma jest vsakovakymi sposobmi, pre zufalstvo skor negativnymi. vyhrazky, ultimata, zakaz vstat od stola...
uplne vsetko sa tocilo okolo mojho jedenia.
a ja som pritom len nebola hladna.

cele to prirodzene ustalo, snad aj so znemoznenim kontroly, ako som rastla.
dnes som zdarne dospela, mam idealne bmi a cholesterol na spodnej hranici.
(akurat nemam k jedlu ziadny vztah, varenie ma obtazuje a bytostne neznasam naliehave ponukanie jedla na navstevach. inak je vsetko v poriadku)

nepanikarte, ked budu vase deti hladne, najedia sa.

neviem, ci ti poradim, ja som verbalne tiez dost husta - nechces obed? dovi, najblizsia bude vecera - ale v konecnom dosledku syna aj tak polutujem a striehnem na to, aby sa najedol.ako alternativu ponukam jogurt a ovocie.
ale ked sme v tom dosledni, tak to funguje: naozaj synovi nedam iny obed ako ten, co som navarila, natahujeme sa take dve hodky (je vikend, takze OK) a potom pride za mnou a pyta si ten obed. ale v podstate jedava dobre, len proste nie vsetky jedla, ktore navarim a ja som asi narocna, chcem, aby zjedol to, co som uvarila:-) ale nebude sa k tomu rozpisovat, lebo dole v prispevkoch to maralo dobre napisala (nedavat tomu extremnu dolezitost, atd.)
ale co som chcela, len take postrehy:
-moja stvorrocna dcera este nebola v mcdonalde, nie je v tom nic ideove, ale nemala este prilezitost, len nejak nemame cestu okolo (byvame mimo BA):-)
-so sedemrocnym synom chodime do mcdonaldu na detske menu na konci kazdeho mesiaca. ani sa neda tomu vyhnut, kedze mekac na racianskej je hned vedla parkoviska, na ktorom ho kazdy den vozim zo skoly. uz to tak praktikujeme od septembra, aj koza je cela, aj vlk syty:-)
-sladkosti v 8 mesiacoch som mojim detom urcite nedavala, to ta nekritizujem, ale myslim, ze standardne to nie je (to davanie). Cokoladku Kinder a pod. mozno v 1,5 roku prvykrat a co sa tyka pobytu u starych rodicov a sladkosti - mantinely stanovujem ja ako rodic, takze im nic nedavali ani za mojim chrbtom, som si ista.
-sladkosti jedia moje decka takmer kazdy den, nic nemaju zakazovane, ale su urcite pravidla-nie pred hlavnym jedlom. urcite to nie je striktne a niekedy sa tomu neda zabranit (pride navsteva, sladkosti na stole, nebudem ich okrikovat, atd), no ale viacmenej su vstiepene urcite zasady.

a na zaver len ako tip napisem oblubene a podla mna aj relativne zdrave jedla mojich deti:
vajickova pomazanka (tycovym mixerom rozmixujem vajicka, maslo a papriku-zeleninu, ak by nebol pomixovana, zrejme by ju s takou radostou nezjedli), rizoto s mrazenou zeleninou (kukurica, hrasok, mrkva) a nastruhanym syrom, tiez cestoviny s paradajkovou omackou a syrom, kuracie maso na smotane s cestovinou ci ryzou (jedno z top jedal), zemiakova kasa, halusky s bryndzou (absolutne top), francuzske zemiaky, pirohy, z polievok im ide hlavne paradajkova, slepacia a potom robim take tie smotanove mixovane (brokolica or karfiol or cuketa+zemiaky) s tymi gulickami z Lidlu, naozaj, niekedy staci zeleninu v polievke len pomixovat a zjedia aj to co by inak nezjedli, dalej kuracie stehna s ryzou a kompotom, zemiakovo-vajickova omeleta, jo a niekedy im doma vyprazim aj hranolky, jedia ich s kecupom a su stastni jak blcha:)

robievaj jej caj zo zemezlce mensej - poriadne osladit
bude jest aj klince
(jak decko som tiez nejedla)

Ahoj,

Kamaratova dcera bola donedavna slaba jedacka, aj ked nie s podobne nezdravymi navykmi. Pri patrani po pricine sa mu zvacsa dostavalo odpovede, ze to je (pre nu) prirodzene a ze (to/ostatnych) neskor dobehne. S tym sa neuspokojil a zaviedol v ich domacnosti trend, ktory sa uchytil - robia jej farebne dni: kazdy den si dcera urci sama (alebo je aspon dolezite, aby si myslela, ze si zvolila sama .)), aka farba to bude - napr. slnieckova: je to taka celodenna hra. Takze ked si povie, ze zelena, urobia si zeleny caj, patraju spolocne po zelenych ponozkach, chodiac po byte hlada a vykrikuje vsetko co ma aspon naznak odtienu zelenej, ... Na trhu nakupia zelene jedlo - vsetko nenasilne (ona nosiac do kosika zelene suroviny neuvazuje o nich ako o jedle) a na obed/veceru zistuju, ako chuti farba, v tomto pripade zelena. Samozrejme, vacsinu porcie jedla netvori nou urcena farba, ale to je zanedbatelne - zje aj to.
Odvtedy je bez zbytocneho trucovania.

nieco co pripomina mekac?

Uf, nezávidím,
máme niečo trošku podobné doma, aj ked nie až takto, Terka (7) je tiež skôr chudšia,
je to neustály boj - naozaj sa úprimne teším, ak zje normálne jedlo,
u nás veľmi bojujeme najmä so sladkým...

Možno naozaj nastala chyba pri utváraní návyku na jedlo,
je predsa oveľa jednoduchšie dať decku fastfood ako mu niečo zdravé pripraviť,
na druhej strane deti naozaj sú dosť "obmedzené" v chutiach,
majú skôr radi určité typy jedál, alebo majú pár obľúbených jedál.

Moja rada by bola hlavne nerobiť okolo toho cirkus, nedávať jedlu až takú prioritu,
aspoň nie pred ňou, nehrotiť to, dieťa si to potom spraví ako nástroj na manipuláciu s tebou,
skôr treba šikovne vedieť ako ju ogabať... využívať situácie kedy je naozaj hladná a vtedy
do nej šupovať to zdravé :) Vždy mať pripravené nakrájané jabčko v tégliku, keď idete von, namastený rožok v zálohe, aby ste nemuseli kupovať vonku blbiny. Pre mňa osobne je to tiež náročné stále na to myslieť, ale potom človek z pohodlnosti fakt kupuje kraviny vonku (mcdonalds a tak).

A možno naozaj sa poradiť s nejakým odborníkom na výživu, či dieťa nemá nejaký problém,
za ktorý ani onno samo chúďatko nemôže.

Držím palce.