Ahoj,

Kamaratova dcera bola donedavna slaba jedacka, aj ked nie s podobne nezdravymi navykmi. Pri patrani po pricine sa mu zvacsa dostavalo odpovede, ze to je (pre nu) prirodzene a ze (to/ostatnych) neskor dobehne. S tym sa neuspokojil a zaviedol v ich domacnosti trend, ktory sa uchytil - robia jej farebne dni: kazdy den si dcera urci sama (alebo je aspon dolezite, aby si myslela, ze si zvolila sama .)), aka farba to bude - napr. slnieckova: je to taka celodenna hra. Takze ked si povie, ze zelena, urobia si zeleny caj, patraju spolocne po zelenych ponozkach, chodiac po byte hlada a vykrikuje vsetko co ma aspon naznak odtienu zelenej, ... Na trhu nakupia zelene jedlo - vsetko nenasilne (ona nosiac do kosika zelene suroviny neuvazuje o nich ako o jedle) a na obed/veceru zistuju, ako chuti farba, v tomto pripade zelena. Samozrejme, vacsinu porcie jedla netvori nou urcena farba, ale to je zanedbatelne - zje aj to.
Odvtedy je bez zbytocneho trucovania.