Som sa trošku hral s myšlienkami a napadlo ma, či otužovanie nie je istá forma zážitku blízkeho smrti.

Len ťažko možno označiť ponorenie svojho tela do ľadovej vody za niečo, čo sa dá dlhodobejšie prežiť. Telo vlastne dostáva signál: Znížila sa okolita teplota pod hranicu prežitia, treba sa brániť. Takže zareaguje obrannými mechanizmami vo forme vylučovania všakovakých hormónov, či nutkania vypadnúť okramžite z vody preč (čo vieme mysľou a tréningom prekonať - to však telo nemusí vedieť, že sa jedná o dočasné schladenie).

Čo si o tom myslíte, vnímate to niekto podobne? Je to len haluz, alebo na tom niečo môže byť?