mám medzi deťmi presne taký vekový rozdiel ako ty.
túto fázu (vrieskanie a budenie sestričky) si veľmi dobre pamätám... prešlo to až potom čo som to vrieskanie "akceptovala" a prestala som sa na malého za to hnevať. (oni mi spávali na striedačku, takže to bolo peklo). syna som sa snažila zapojiť viac do starostlivosti o malú (nosil mi pre ňu plienky, vyberal jej oblečenie). za prejavy žiarlivosti som ho nikdy netrestala, skôr som si ho pritúlila, pomaznala... u syna sa žiarlivost prejavila tak, že sa (aj napriek tomu že pred narodením malej pil mliečko už iba pred zaspávaním a ráno po zobudení) začal dožadovať dojčenia veľmi často. (videl malú, tak aj on chcel). v tomto som si nebola istá ako konať, dosť ma to vyčerpávalo, tak som stanovila mantinely, resp. určila som že mliečko bude iba pred spaním a čudujsa svete, on to akceptoval... (samozrejme som mu predtým rozprávala o tom že sestrička nemôže papať to či ono - to zaberalo, lebo syn strašne rád je.) a ešte jednu vec čo si spomínam že som robila, a to niečo v tom zmysle, že keď syn niečo robil (kreslil si alebo sme sa hrali s loptou) tak som len tak medzi rečou spomenula že julianka je ešte taká malinká že nedokáže kresliť alebo behať za loptou ako on, ale že keď vyrastie, tak sa bude môcť hrať s nami... myslím že mu to dodalo trochu pocitu dôležitosti :)
teraz to u nás doma vyzerá asi takto a ja mám neraz "day off" :P (nie je to pravidlo samozrejme, sú lepšie a horšie dni): https://kyberia.sk/id/6482877

ja som si ani nevsimla,ze uz mate druhe ;) blahozelam!!!

moja skusenost je, ze sa to zlepsi ;)
kazdopadne najhorsi vek na ziarlivost medzi surodencami je cosi medzi 1,5 az 2 rokmi. toto som riesila aj s tou psychologickou a ta mi to potvrdila.
ja som tiez mala pocit, ze sa mu asi malo venujem, ale nebola to pravda. predstav si,ze zrazu z dietata, ktore ma 100% starostlivost sa tato znizi (i ked podla mna nie o 50%). je to pre to dieta stres urcite.

u nas to bolo praveze zaujimave, zo zaciatku neziarlil vobec, chodil, pozeral, bol ticho, ked sme povedali, proste uzasne. lenze vtedy iba spal, tazke to bolo pochopitelne.
ale asi ked mal dva mesiace a jergus zrazu zacal vyzadovat viac pozornosti, tak sa to zhorsilo. najhorsie to bolo, ked bol niekto u nas (stari rodicia, tety primarne). vtedy ho az udieral. ale musim povedat,ze sme vysvetlovali, ako pise alineka, snazili sa riesit najprv gregora a on to postupne pochopil.

teraz to uz je tak (jergus ma pol roka), ze s nim chce spat v posteli ;), sam od seba mu dava hracky, chce ho prebalovat!!, ked jergus zaplace, hned riesi, co mu moze byt. obcas k nemu pride, len tak si k nemu lahne a kecaju spolu (to milujem)...proste zacina byt velky brat, ved jergus uz nanho 100% reaguje a neskonale ho miluje.

len treba vydrzat, pomojkat ho, ked napr. kojis a on ma pocit, ze ho male obera o pozornost. a vysvetlovat a vysvetlovat, ze ho lubite stale rovnako.

a este mi bolo odporucene, aby som si proste par krat do tyzdna nasla cas len na gregora, niekde vypadnut len sami dvaja, hoc len do obchodu na 15 minut. a mam pocit, ze to fakt pomaha, proste sa vtedy venujes len jemu a rozpravas len s nim.

drzim palce.

sranda, vsetci o tej ziarlivosti vedia, ale aj tak nas to vsetkych zaskoci:-)
maralo dobre pise.
Viktor bol po narodeni sestry zrazu hrozne hlucny, atd., pricom mala som obrovsku vyhodu, ze som mala v tom case absolutne poruke dve babky a dvoch dedkov, vsetcí sa mu venovali, ale ani tak to nebolo hladke.
do normalu sa to dostalo po troch mesiacoch.
inak citala som kdesi take pravidlo matky pri surodencoch, ze "first comes first", t.j. prioritne by si mala uspokojit potreby starsieho dietata (potreby, nie vydumovacky!), mimino proste par minut moze pockat. to starsie decko si to dobre zapamata a nebude sa citit odsuvane.

maralone to napisala super

drzim palce, nebude to easy

doteraz si pametam ako sme svorne kojili,
na posteli, maxim dostal nejaky svoj drink,
nalepil sa mi na chrbat, tatusha babo spredu,
jak oblozeny sendvic :D

ale vzdy lepsie ked bol s nami v posteli nez ked robil tie svoje prieskumi,
raz mi natrel komlet stolicku a mierne gauc nejakym kremom na opalovanie, myslela som ze ma porazi,

zato ked mala spala, robil tie svoje velkacske veci,
dostal stetce, farby v poharikoch, velke papiere, tusim hovoril ze je umelar (umelec)

jo a viem ze som fungovala na cokoladovych tycinka aby som sa ukludnila,
mala som 52 kil aj s topankami a bola som jak maly nervozny napoleon.

ked ti tecu nervy skus pocitat aspon do desat, skor nez mu nieco povies.
tiez drobcom niekedy hovorim ze ich mam rada ale ten ich vreskot mi robi strasne zle
a ze by som rada tiez pocula aj nieco pekne,

a nie nie som dokonala, niekedy riadne vypenim

vela stastia a trpezlivosti zelam

No tak ja by som s v prvom rade ukludnila :) a skusila sa na to pozriet z pohladu dietata,
tomu sa teraz obratil cely svet naruby a vy rodicia by ste mali byt k nemu co najviac tolerantni, zrejme prejavuje tak svoj hnev a frustraciu zo situacie... zrazu je tam iny maly clovek a ty uz tam zrazu nie si len a len prenho... to je velka zmena pre take dieta.
k tomu hnevu - stokrát lepsie, ked si to dáva takto pekne vonku, akoby to kdesi dusil v sebe... je este dost malý na to, aby to vedel zvládať ináč, tak aby sa to dospelým páčilo,
vy mu postupne musíte budovat hranice, ale to urcite nejde rýchlo... postupne sa zacne ucit ako svoj hnev vyjadrovat v medziach normy... Nikdy netrestaj dieta za prejavy hnevu! Skús skor povedat - chápem, ze si nahnevaný, nazlostený, ale nechaj ho! nech sa vyvrieska, ak má práve na to chut...

druhá vec je podla mna zmena, ktorú to prinieslo tebe - ako matke (a rodine ako celku), zrazu nemáš jedno dieta, ale dve, a obidvom treba delit svoju pozornost, cas, lásku, nehu, atd... a to je velmi náročné (ja sama si neviem predstavit, aké to je mať deti tri trebárs:)... cize asi bude dlhsie trvat tebe aj vam vsetkym styrom, kym sa naucite spolu fungovat v novych podmienkach... cestu ste zacali uz v tehotenstve.. treba len pekne pokracovat dalej... syn pochopi casom, ze si tam stale prenho, ak mu budes davat stale dost lasky a svojej pozornosti

no a na zaver, podla mna toto je vyborna prilezitost aby tvoje dieta mohlo zriet a rast,
naucit sa nove veci, a pre teba by sa mohol stat novym spojencom.. je predsa uz vacsi partak, samostatnejsi ako male bezbranne babetko, da sa snim robit tolko zaujimavych veci, moze byt to dieta pre teba oddych od maleho ciciaka, ktory si stale vyzaduje len cicik a hojdat :) teraz hovorim zo svojej skusenosti, lebo ja som to tak nejak prezivala.. chvile so starsou dcerou boli pre mna doslova balzam, a oddyhc od maleho fafrnka :)

drim prsty, treba byt trpezlivi

..uha, tak to by aj mna zaujimalo. si ma vyplasila celkom. u nas to bude aktualne o mesiac. rozdiel medzi detmi 1,5 roka bude. som myslela (a aj dufam stale..) ze cim mensi vekovy rozdiel, tym lepsie.