mám medzi deťmi presne taký vekový rozdiel ako ty.
túto fázu (vrieskanie a budenie sestričky) si veľmi dobre pamätám... prešlo to až potom čo som to vrieskanie "akceptovala" a prestala som sa na malého za to hnevať. (oni mi spávali na striedačku, takže to bolo peklo). syna som sa snažila zapojiť viac do starostlivosti o malú (nosil mi pre ňu plienky, vyberal jej oblečenie). za prejavy žiarlivosti som ho nikdy netrestala, skôr som si ho pritúlila, pomaznala... u syna sa žiarlivost prejavila tak, že sa (aj napriek tomu že pred narodením malej pil mliečko už iba pred zaspávaním a ráno po zobudení) začal dožadovať dojčenia veľmi často. (videl malú, tak aj on chcel). v tomto som si nebola istá ako konať, dosť ma to vyčerpávalo, tak som stanovila mantinely, resp. určila som že mliečko bude iba pred spaním a čudujsa svete, on to akceptoval... (samozrejme som mu predtým rozprávala o tom že sestrička nemôže papať to či ono - to zaberalo, lebo syn strašne rád je.) a ešte jednu vec čo si spomínam že som robila, a to niečo v tom zmysle, že keď syn niečo robil (kreslil si alebo sme sa hrali s loptou) tak som len tak medzi rečou spomenula že julianka je ešte taká malinká že nedokáže kresliť alebo behať za loptou ako on, ale že keď vyrastie, tak sa bude môcť hrať s nami... myslím že mu to dodalo trochu pocitu dôležitosti :)
teraz to u nás doma vyzerá asi takto a ja mám neraz "day off" :P (nie je to pravidlo samozrejme, sú lepšie a horšie dni): https://kyberia.sk/id/6482877