reagujes obsirne na jeden moj riadok, moj skromny nazor, vyjadreny pomerne vagne. v mnohych bodoch sa zhodujeme.
plne uznavam, ze kym matka koji, tak dieta ma byt na blizku, min. prve 2-3 mesiace v jednej posteli s matkou, potom snad postialka pri posteli rodicov a tak dalej.
podstatne to zavisi od preferencii dietata aj rodica.
pre mmna je to aj otazka toho, aku osobnost zo svojho dietata vychovavam. osobne som napriklad zastanca nezavislosti a individualizmu takze povazujem za spravne ked dieta starsie ako rok (uz chodi), spi vo svojej vlastnej posteli v zavretej detskej izbe. do rodicovkej postele si ideme obcas zablbnut alebo suchnut pod paplon v sobotu rano. je fajn, ze rovanky nazor zdielam so svojou zenou a ani nasa dcera nenamieta. stastie mame, ze Marlen je spachtos, takze ked je v tmavej miestnosti a nic ju zasadne nerusi, tak spi kludne 12 hodin v kuse. v posteli ma svoje veci, zleze si sama na nocnik, ked sa zobudi skor tak sa sam hra alebo si rano spieva.
aby som ta trochu parafrazoval: ja si neviem predstavit nic krajsie, ako ze sa dobre vyspim na sobotu, a mozeme si s rodinkou spokojne uzit vikend a pre moju zenu toto plati snad este viac.
povodne so reagoval na to, co mi ten obraok evokoval a to su nasi susedia "terorizovany" svojimi dvoma detmi, kedy takmer kazda ich noc konci so styrmi ludmi v manzelskej posteli.