Kedysi ma trapili odpovede na otazky ako spasit svet,ako pomahat ludom,ako tvorit a nepretvorit,ako spoznavat Pravdu,ako vnimat krasu nonstop tu a teraz...
A teraz?
Teraz stracam podu pod nohami,aj tu,ktoru som nikdy nemala.Hlava plna obav,starosti,nechuti,zloby,odporu,emocii ktore ktovie odkial su a nejdu von,strachu,bezmocnosti..neviem kam kracam a preco stojim,co chcem a co citim,vir myslienok,chaos je moje meno avsak prerastlo mi cez hlavu..
Laska?ta jedina nas spasi?asi..Do riti!!!
Neznasam depresivne denniky,nechcem ziadne utesovacie reakcie typu to bude dobre,ja si tu len utesujem svoje nervozne prsty..heh..ok?
Najhorsie na tom vsetkom je,ze uz nicomu neverim,sebe,Tebe,svojim snom s tmavymi kridlami noci,zivotu a vobec...
Nic ma neuspokojuje,do nicoho sa neviem pustit,co to je za stav??
Zozerie ma..
Nechcem to vsak.
Nechcem!