Moje vety objasňujú prostredníctvom toho, že ten, kto mi rozumie, ich na konci rozpozná ako nezmyselné, keď pomocou nich - po nich - vystúpil nad ne. (Musí takpovediac odhodi? rebrík potom, čo po ňom vystúpil hore.)
Musí tieto vety prekona?, potom uvidí svet správne.

Správna metóda filozofie by vlastne bola táto: nepoveda? nič okrem toho, čo sa poveda? dá, teda vety prírodných vied - teda čosi, čo s filozofiou nemá nič do činenia -, a potom, ak by niekto iný chcel poveda? niečo metafyzické mu vždy ukáza?, že istým znakom vo svojich vetách nedal nijaký význam. Táto metóda by bola pre toho druhého neuspokojivá - nemal by pocit, že ho učíme filozofiu - ale ona by bola tou jedinou prísne správnou metódou.

Cítime, že dokonca aj keby boli všetky možné vedecné otázky zodpovedané, našich životných problémov sa to stále ani len nedotklo. Iste, potom už jednoducho neostáva žiadna otázka; a práve to je odpoveď.

Skepticizmus nie je nevyvrátiteľný, ale zjavne nezmyselný, ak chce pochybova? tam, kde sa nemožno pýta?.
Pretože pochybnos? môže existova? len tam, kde existuje otázka; otázka len tam, kde existuje odpoveď, a táto len tam, kde možno nieco poveda?.