6 :: Something smarter than us is going to emerge


node:	6
template:	4
parent:	Tractatus logico-philosophicus
owner:	Prospero
viewed by:
created:	04.03.2004 - 11:41:15

cwbe coordinatez:
101
7763757
63577
860188
620780
620792

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	moderated
net:	yes

Vseobecna forma pravdivostnej funkcie je: [p,,N(X)].
Toto je vseobecna forma vety.

00000101077637570006357700860188006207800062079200712028

Vseobecna forma celeho cisla je: [0,XI,XI+1]

0000010107763757000635770086018800620780006207920071202800712033

Teoria tried je v matematike uplne zbytocna.
To suvisi s tym, ze vseobecnost ktoru potrebujeme v matematike, nie je nahodna vseobecnost.

00000101077637570006357700860188006207800062079200703806

A takto sa dostavame k cislam: definujem
blablablabla
Podla tychto pravidiel pre znaky teda rad
blablablablabla
piseme takto
for (i=0;i++;i==i) {}

;)

0000010107763757000635770086018800620780006207920070380600712027

Pojem cisla nie je nic ine ako to, co je spolocne pre vsetky cisla, vseobecna forma cisla.
Pojem cisla je premenne cislo.
A pojem rovnosti cisel je vseobecna forma vsetkych specialnych rovnosti cisel.

0000010107763757000635770086018800620780006207920070380600712025

Cislo je exponent operacie.

00000101077637570006357700860188006207800062079200703795

Vseobecna forma operacie OMEGA'(n) teda je:
[XI,N(XI)]'(n)(=[n,XI,N(XI)]
To je najvseobecnejsia forma prechodu od jednej vety k druhej.

00000101077637570006357700860188006207800062079200703726

Ak jde dana vseobecna forma toho, ako je veta vystavana, tak uz tym je dana tiez vseobecna forma toho, ako mozno z jednej vety pomocou istej operacie vytvorit inu vetu.

00000101077637570006357700860188006207800062079200703724

Neznamena to nic ine ako to, ze kazda veta je vysledkom sukcesivneho pouzitia operacie N(XÍ) na elementárne vety.

00000101077637570006357700860188006207800062079200637108

K odpovedi, ktorú nemožno vyslovi?, nemožno vyslovi? ani otázku.
Záhada neexistuje.
Ak sa nejaká otázka dá vôbec položi?, tak ju možno aj zodpoveda?.

0000010107763757000635770086018800620780006207920063710800673407

Moje vety objasňujú prostredníctvom toho, že ten, kto mi rozumie, ich na konci rozpozná ako nezmyselné, keď pomocou nich - po nich - vystúpil nad ne. (Musí takpovediac odhodi? rebrík potom, čo po ňom vystúpil hore.)
Musí tieto vety prekona?, potom uvidí svet správne.

0000010107763757000635770086018800620780006207920063710800637167

Správna metóda filozofie by vlastne bola táto: nepoveda? nič okrem toho, čo sa poveda? dá, teda vety prírodných vied - teda čosi, čo s filozofiou nemá nič do činenia -, a potom, ak by niekto iný chcel poveda? niečo metafyzické mu vždy ukáza?, že istým znakom vo svojich vetách nedal nijaký význam. Táto metóda by bola pre toho druhého neuspokojivá - nemal by pocit, že ho učíme filozofiu - ale ona by bola tou jedinou prísne správnou metódou.

0000010107763757000635770086018800620780006207920063710800637131

Cítime, že dokonca aj keby boli všetky možné vedecné otázky zodpovedané, našich životných problémov sa to stále ani len nedotklo. Iste, potom už jednoducho neostáva žiadna otázka; a práve to je odpoveď.

000001010776375700063577008601880062078000620792006371080063713100637135

Existuje, pravdaže, nevysloviteľné. To sa ukazuje, je to mystično.

000001010776375700063577008601880062078000620792006371080063713100637133

Riešenie problému života spozorujeme na tom, že tento problém zmizne.
(Nie je toto dôvod, prečo ľudia, ktorým sa stal zmysel života po dlhých pochybnostiach jasným, prečo títo potom neboli schopní poveda?, v čom tento zmysel spočíval?)

0000010107763757000635770086018800620780006207920063710800637119

Skepticizmus nie je nevyvrátiteľný, ale zjavne nezmyselný, ak chce pochybova? tam, kde sa nemožno pýta?.
Pretože pochybnos? môže existova? len tam, kde existuje otázka; otázka len tam, kde existuje odpoveď, a táto len tam, kde možno nieco poveda?.

00000101077637570006357700860188006207800062079200637104

Všetky vety majú tú istú hodnotu.

0000010107763757000635770086018800620780006207920063710400765131

Nazeranie na svet sub specie aeterni je nazeranie naň ako na - ohraničený - celok.
Pocit sveta ako ohraničeného celku je mystický pocit.

0000010107763757000635770086018800620780006207920063710400765128

Nie to, ako svet je, je mystično, ale to, že je.

0000010107763757000635770086018800620780006207920063710400652304

Ak dobré a zlé chcenie mení svet, tak môže meni? iba hranice sveta, nie fakty; nie to, čo možno vyjadri? pomocou jazyka.
Skrátka, svet sa tým potom musí sta? úplne iným. Musí sa, takpovediac, zmenši? alebo zväčši? ako celok.
Svet š?astného je iný ako svet neš?astného.

000001010776375700063577008601880062078000620792006371040065230400765122

Ako svet je, je pre to, čo je vyššie, úplne nepodstatné. Boh sa nezjavuje vo svete.

00000101077637570006357700860188006207800062079200637104006523040076512200765125

Fakty patria všetky iba k úlohe, nie k riešeniu.

000001010776375700063577008601880062078000620792006371040065230400652308

Tak ako sa ani pri smrti svet nemení, ale sa skončí.

00000101077637570006357700860188006207800062079200637104006523040065230800749937

Casova nesmrtelnost duse cloveka, to teda znamena jej vecne zitie dalej aj po smrti, nielenze nie je nijakym sposobom zarucena, ale predovsetkym tento predpoklad vobec neprinasa to, co sa nim vzdy chcelo dosiahnut. Riesi sa nejaka zahada tym, ze zijem vecne dalej? Nie je tento vecny zivot potom rovnako zahadny ako sucasny zivot? Riesenie zahady zivota v priestore a case lezi mimo priestoru a casu.
(Nemame predsa riesit problemy prirodnej vedy.)

00000101077637570006357700860188006207800062079200637104006523040065230800652313

Smr? nie je udalos?ou života. Smr? neprežívame.
Ak pod večnos?ou nerozumieme nekonečné časové trvanie, ale nečasovos?, potom večne žije ten, kto žije v prítomnosti.
Náš život je práve tak bez konca, ako je naše zorné pole bez hraníc.

0000010107763757000635770086018800620780006207920063710400639416

Preto nemôžu existova? ani vety etiky.
Vety nemôžu vjadrova? nič vyššie.

000001010776375700063577008601880062078000620792006371040063941600639434

O vôli ako nositeľovi etična nemožno hovori?.
A vôľa ako fenomém zaujíma len psychológiu.

000001010776375700063577008601880062078000620792006371040063941600639431

Prvá myšlienka pri stanovovaní etického zákona vo forme "Si povinný..." je: a čo potom, ak to neurobím? Je však jasné, že etika nemá nič do činenia s trestom a odmenou v obvyklom zmysle. teda táto otázka o následkoch konania musí by? nedôležitá. -Prinajmenšom nesmú by? týmito následkami udalosti. Pretože niečo na tomto položení otázky predsa musí by? správne. Musí síce existova? istý druh etickej odmeny a etického trestu, tieto však musia tkvie? v konaní samom.
(A aj to je jasné, že odmena musí by? niečo príjemné, trest niečo nepríjemné.)

000001010776375700063577008601880062078000620792006371040063941600639419

Je jasné, že etika sa nedá vyslovi?.
Etika je transcendentálna.
(Etika a estetika sú jedno.)

0000010107763757000635770086018800620780006207920063710400639412

Zmysel sveta musí spočíva? mimo neho. Vo svete je všetko tak, ako je, a všetko sa deje tak, ako sa deje; v ňom neexistuje nijaká hodnota - a ak by existovala, tak by nemala nijakú hodnotu.
Ak existuje hodnota, ktorá by mala hodnotu, tak musí spočíva? mimo všetkého diania a tak-bytia*. Pretože všetko dianie a tak-bytie je náhodné.
Čo ho činí nenáhodným, nemôže spočíva? vo svete, pretože inak by to zase bolo náhodné.
Musí to spočíva? mimo sveta.

--
* tu by si žabka dovolila malý dodatok z nemeckého originálu: tak-bytie = So-Sein

00000101077637570006357700860188006207800062079200637103

Skúmanie logiky znamená skúmanie všetkej zákonitosti.
A mimo logiky je všetko náhoda.

0000010107763757000635770086018800620780006207920063710300736428

Nátlak, pôsobením ktorého by sa niečo muselo udia?, pretože sa udialo niečo iné, neexistuje. Existuje len logická nevyhnutnos?.

000001010776375700063577008601880062078000620792006371030073642800736448

Ako existuje iba logická nevyhnutnos?, taktiež existuje iba logická nemožnos?.