Nazeranie na svet sub specie aeterni je nazeranie naň ako na - ohraničený - celok.
Pocit sveta ako ohraničeného celku je mystický pocit.

Nie to, ako svet je, je mystično, ale to, že je.

Ak dobré a zlé chcenie mení svet, tak môže meni? iba hranice sveta, nie fakty; nie to, čo možno vyjadri? pomocou jazyka.
Skrátka, svet sa tým potom musí sta? úplne iným. Musí sa, takpovediac, zmenši? alebo zväčši? ako celok.
Svet š?astného je iný ako svet neš?astného.

Preto nemôžu existova? ani vety etiky.
Vety nemôžu vjadrova? nič vyššie.

Zmysel sveta musí spočíva? mimo neho. Vo svete je všetko tak, ako je, a všetko sa deje tak, ako sa deje; v ňom neexistuje nijaká hodnota - a ak by existovala, tak by nemala nijakú hodnotu.
Ak existuje hodnota, ktorá by mala hodnotu, tak musí spočíva? mimo všetkého diania a tak-bytia*. Pretože všetko dianie a tak-bytie je náhodné.
Čo ho činí nenáhodným, nemôže spočíva? vo svete, pretože inak by to zase bolo náhodné.
Musí to spočíva? mimo sveta.

--
* tu by si žabka dovolila malý dodatok z nemeckého originálu: tak-bytie = So-Sein