Dajme tomu, že víno príde do kontaktu s drevom. To môže byť rôzneho pôvodu a rôzne staré, inak rezané, konštruované, iného objemu či dokonca v rôznych "nesudových" formách (v EÚ zakázaných). Toastovanie je časťou výrobného procesu, keďže ohrievanie dreva je nevyhnutné pre jeho ohýbanie a výrobcovia teda zároveň ponúkajú sudy s rôznym stupňom vypálenia - Light - Medium - Heavy. Tento má zásadný vplyv na štruktúru vína v závislosti od dĺžky jeho pobytu v sude (+teplota+vzduch). Niektoré sudy majú vypálené aj hlavy. Bariky sa napr. používajú často najprv pre biele vína a potom pre červené a v podstate je sud možné používať aj naďalej (a že sa používajú desaťročia sa dá zistiť pri návšteve nejedného vinárstva, zároveň vo veľa sudoch po víne následne zrejú desaťročia destiláty). Podstatné je čo sa ešte dá považovať za barik, keďže sa s každým ďalším použitím intenzita uvoľňovania fenolových látok znižuje - to síce možno "predĺžiť" rozobraním, očistením, zrejme aj obrúsením a znovu vypálením, ale nedá sa tak robiť do nekonečna. Takže vo všeobecnosti majú jednak nové sudy zásadný vplyv na fenolovú štruktúru, zároveň však spôsobujú evaporáciu vody a alkoholu, mikrooxidáciu a zároveň obohacujú víno o deriváty lignínu, ktorý víno chráni pred oxidáciou či redukciou, čo v konečnom dôsledku napomáha dlhodobému zreniu vo fľaši. Sudy a vyzrievanie v nich je značnou nákladovou položkou vo výrobnom procese, vo všeobecnosti platí, že vína strávia v sude čas, ktorý im náleží či si ho zaslúžia. Je inak veľmi zaujímavé sledovať rôzne intenzity dreva na základe preferencií trhu - dnes je napr. už do značnej miery prejavený trend, v ktorom sudy ustúpili. Keď to porovnám s predchádzajúcimi rokmi, kedy neuveriteľne veľké množstvo najmä bielych vín bolo bežne "zadymeno namaslovaných" aj pri vínach, ktoré na to (vôbec) nemali, tak v poslednom období sa (našťastie) začalo používať dreva menej, na kratší čas či s nižším vypálením a dnes je už pomerne náročné stretnúť sa s "úplne (drevom) prekrytým" vínom.