Re[3]: TASMANIA - Pinot Noir 2009 :: Something smarter than us is going to emerge


node:	Re[3]: TASMANIA - Pinot Noir 2009
template:	4
parent:	Re[2]: TASMANIA - Pinot Noir 2009
owner:	Islington
viewed by:
created:	17.10.2011 - 13:31:35

cwbe coordinatez:
809096
63527
63893
6275161
6276413
6276445
6277356

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

ruland modry mna osobne oslovil najma tym jeho charakteristickym takym prijemne trpkastym chvostom/dozvukom ako si to ty nazval...
tuto odrodu pije velmi malo ludi, resp.malo ludi mu pride na chut...tento burgundik je totiz dost specificky a komplikovany...ako si mal nizsie spomenute, vela ludi, resp.vyrobcov don pridava ine odrody a mnohy priamo ten sackovy tanin, pricom prave tato vzorka je charakteristicka prave tym, ze ma mat taku az tehlovu farbu...a prave spominany vyrazny, alebo charakteristicky chvost...

0080909600063527000638930627516106276413062764450627735606278848

Ten tehlový naoranžovelý tón sa ti imho vytvorí len za pomoci (mikro)oxidačného procesu, kedy sa mení farebná štruktúra jednotlivých antokyánov a ostatných fenolových látok.
To zovšeobecnené vnímanie - "..červené víno musí mať farbu.." je imho hlavne tým, že sme boli v časoch všetkého so všetkým a čo najviac odnaučení rozlišovať, že každá odroda je iná.. Keď niektorým nalejú "pravé" burgundské modré, ktoré má farbou bližšie k rosé a páchne ako ďas, tak mnohí ohrnú brvou aj nosom :"D Pritom je táto odroda náročná na pestovanie aj spracovanie, ale máva veľmi veľa benefitov - potenciálne jemný, delikátnejší tanín, no zároveň solídne telo a hlavne schopnosť výrazne prospievať zo zrenia v sude ako aj často dlhodobého následne vo fľaši.
Dnes som zistil, že nám niekto v shope potiahol Chapelle-Chambertin 2004 od Trapeta. Jedinú fľašu sme mali, aj som dúfal, že si to niekto niekedy dá a ochutnám. Čo už. A nedivil by som sa, ak by chytalo už jemné tehlové tóny - a neobávam sa, že by vinárstvo pľundrujúce vinohrady koňmi doň čokoľvek navyše pridávalo. Pri takomto type PN si človek môže myslieť naozaj čokoľvek, to víno ho má samo o sebe úplne na háku a zároveň to je vždy obrovský nával údivu - mávam pocit, že ma buď vystrelí z topánok alebo oplieska o zem :") A pri takej 1923 by som sa nedivil ak by sa stalo jedno alebo druhé - a tej tehlovej tam musí byť viac ako na stavenisku :")

008090960006352700063893062751610627641306276445062773560627884806279176

a teraz po slovensky tu prvu vetu z chemie som robil reparat totiz ;))

to mas recht malo ludi rozlisuje charaktery jednotlivych vin...ja si sice stale nemozem dovolit povedat o sebe, ze som vinar, alebo ze sa vo vine nejak extra vyznam, ale tak minimalne sa ucim a snazim sa v kazdej odrode najst tie jej jednotlive specifika...a v tomto ma prave najviac zaujal tento burgund...okrem spominaneho tela a jemneho taninu ma na nom nadchla aj ta jeho lahkost ak to mam prirovnat k ostatnym cervenym...a ten potencial toho zretia...tak ten nesporne ma velmi solidny...tesim sa ako si teraz na pivniciach otvorim pekne ten nas z 2007 a po par mesiacoch uvidim k akym prepenam dospel...
ako dotycneho ak by mi potiahol take vino by som zabil...a tieto pinoty holt darmo nie nadarmo sa vravi, ze im nepride na chut kazdy...

00809096000635270006389306275161062764130627644506277356062788480627917606280775

To si aspon z chemie nieco pamatas, ja skoro ani tuk :") Ta prva veta je komplexnejsia tema, tak vseobecne - fenolove zluceniny v hrozne sa mozu alebo nemusia objavit vo vine alebo v nom zotrvat bezo zmeny. Ako vieme, mozu byt extrahovane do vina v roznej miere, ich celkovy obsah sa moze pohybovat niekde medzi 100 - 230 mg/l pri bielych vinach a 900 - 6000 mg/l pri cervenych (rose su niekde uprostred). Zaujimave su studie o zodpovednosti jednotlivych reakcii flavonoidov a ich derivatov za zmenu pigmentu. Flavanoly su napr. zodpovedne za rozne odtiene zltej a je to najma katechin, ktory dokaze vplyvom polyfenoloxidazy hnednut. Zelene tony najvyraznejsie u mladych bielych vin su chlorophylove derivaty, cervene vina a rose maju k plusu este antokyany, ktore existuju aj bezfarebne a tie farebne (cervene, modre, purpurove az takmer cierne) sa nimi mozu stat a tiez dokazu za pritomnosti kyslika oxidovat/hnednut. Reakcie roznych druhov prebiehaju od vinohradu a v ktorejkolvek faze su okrem kyslika za ucasti tepla ci svetla intenzivnejsie. Mnozstvo latok vplyva na tie farebne. Dalej mnozstvo fenolovych latok pochadza aj z dreva a pochopitelnejsie enormnejsie z novych toastovanych sudov. V mnohych pripadoch pri adekvatnej kvalite hrozna to je takto doplnena a zmenena struktura vina predpokladom pre dlhodobe zrenie ak nie jeho podmienkou. Tak trochu rozsirena veta, verim, ze reparat by si zmakol aj dnes :')

0080909600063527000638930627516106276413062764450627735606278848062791760628077506280891

po tejto vete by som rozhodne zmakol aj obhajobu diplomovky z biochemie nie len reparat ;)))
v kazdom pripade viem co, kde a ako posobi aspon teraz...
inak o tych toastovanych sudoch som uz ako tak pocul daco, ale nechapem v podstate o co konkretne tam ide???ci sa pridaniim toho taninu v podstate ako chapem predlzi zivotnost sudov a v podstate podpori uvolnovanie toho fenolu z dreva, alebo v com to vlastne spociva a o co tam ide??

008090960006352700063893062751610627641306276445062773560627884806279176062807750628089106293294

Dajme tomu, že víno príde do kontaktu s drevom. To môže byť rôzneho pôvodu a rôzne staré, inak rezané, konštruované, iného objemu či dokonca v rôznych "nesudových" formách (v EÚ zakázaných). Toastovanie je časťou výrobného procesu, keďže ohrievanie dreva je nevyhnutné pre jeho ohýbanie a výrobcovia teda zároveň ponúkajú sudy s rôznym stupňom vypálenia - Light - Medium - Heavy. Tento má zásadný vplyv na štruktúru vína v závislosti od dĺžky jeho pobytu v sude (+teplota+vzduch). Niektoré sudy majú vypálené aj hlavy. Bariky sa napr. používajú často najprv pre biele vína a potom pre červené a v podstate je sud možné používať aj naďalej (a že sa používajú desaťročia sa dá zistiť pri návšteve nejedného vinárstva, zároveň vo veľa sudoch po víne následne zrejú desaťročia destiláty). Podstatné je čo sa ešte dá považovať za barik, keďže sa s každým ďalším použitím intenzita uvoľňovania fenolových látok znižuje - to síce možno "predĺžiť" rozobraním, očistením, zrejme aj obrúsením a znovu vypálením, ale nedá sa tak robiť do nekonečna. Takže vo všeobecnosti majú jednak nové sudy zásadný vplyv na fenolovú štruktúru, zároveň však spôsobujú evaporáciu vody a alkoholu, mikrooxidáciu a zároveň obohacujú víno o deriváty lignínu, ktorý víno chráni pred oxidáciou či redukciou, čo v konečnom dôsledku napomáha dlhodobému zreniu vo fľaši. Sudy a vyzrievanie v nich je značnou nákladovou položkou vo výrobnom procese, vo všeobecnosti platí, že vína strávia v sude čas, ktorý im náleží či si ho zaslúžia. Je inak veľmi zaujímavé sledovať rôzne intenzity dreva na základe preferencií trhu - dnes je napr. už do značnej miery prejavený trend, v ktorom sudy ustúpili. Keď to porovnám s predchádzajúcimi rokmi, kedy neuveriteľne veľké množstvo najmä bielych vín bolo bežne "zadymeno namaslovaných" aj pri vínach, ktoré na to (vôbec) nemali, tak v poslednom období sa (našťastie) začalo používať dreva menej, na kratší čas či s nižším vypálením a dnes je už pomerne náročné stretnúť sa s "úplne (drevom) prekrytým" vínom.