5 :: Something smarter than us is going to emerge


node:	5
template:	4
parent:	Tractatus logico-philosophicus
owner:	Prospero
viewed by:
created:	04.03.2004 - 11:39:35

cwbe coordinatez:
101
7763757
63577
860188
620780
620786

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	moderated
net:	yes

Veta je pravdivostnou funkciou elementarnych viet.
(Elementarna veta je pravdivostnou funkciou seba samej.)

00000101077637570006357700860188006207800062078600767909

Je lakave argumenty funkcii zamenit s indexmi mien. Tak na argumente, ako na indexe totiz poznavam vyznam znaku, ktory ich obsahuje.
V Russellovom "+c" je napr. "c" indexom, ktory poukazuje na to, ze cely tento znak je znakom scitania pre kardinalne cisla. No toto oznacenie spociva na lubovolnej dohode a namiesto "+c" by sme mohli zvolit aj nejaky jednoduchy zna; v "~p" vsak "p" nie je indexom, ale argumentom: zmyslu "~p" nemozeme porozumiet bez toho, ze by sme predtym porozumeli zmyslu "p" (V mene Iulius Caesar je "Iulius" indexom. Index je vzdy castou opisu toho predmetu, ku ktoreho menu ho pripajame. Napr. ten Caesar z rodu Iuliovcov)/
Zamena argumentu a indexu je, ak sa nemylim, zakladom Fregeho teorie o vyzname viet a funkcii. Pre Fregeho boli vety logiky menami a argumenty indexy tychto mien.

00000101077637570006357700860188006207800062078600767839

Elementarne vety su pravdivostnymi argumentmi vety.

00000101077637570006357700860188006207800062078600636801

Hranice môjho jazyka znamenajú hranice môjho sveta.

0000010107763757000635770086018800620780006207860063680100720511

Tato poznamka poskytuje kluc k rozhodnutiu otazky, kolko pravdy je v solipsizme.
Totiz to, co solipsizmus mieni, je uplne spravne, len sa to neda povedat, ale sa to ukazuje.
To, ze svet je mojim svetom, sa ukazuje v tom, ze hranice tohto jazyka (jazyka, ktoremu jedinemu rozumiem) znamenaju hranice mojho sveta.

000001010776375700063577008601880062078000620786006368010072051100720514

Svet a zivot su jedno.

0000010107763757000635770086018800620780006207860063680100636819

Logika vypĺňa svet; hranice sveta sú aj jej hranicami.
V logike teda nemôžeme poveda?: to a to vo svete existuje, tamto nie.
To by totiž zjavne predpokladalo, že vylučujeme isté možnosti, a to nie je možné, keďže inak by logika musela vystúpi? za hranice sveta; ak by totiž mohla skúma? tieto hranice aj druhej strany.

00000101077637570006357700860188006207800062078600636794

Každá pravdivostná funkcia je výsledkom sukcesívneho použitia operácie
(-----P)(ξ,.....)
na elementárne vety.
Táto operácia neguje všetky vety v pravej zátvorke a nazývam ju negáciou týchto viet.

0000010107763757000635770086018800620780006207860063679400950367

Otazku o vsetkych moznych formach elementarnych viet musime teraz zodpovedat a priori.
Elementarna veta pozostava z mien. Kedze vsak nevieme udat pocet mien s odlisnym vyznamom, tak nevieme udat ani zlozenie elementarnej vety.

000001010776375700063577008601880062078000620786006367940095036700950554

Pouzitie logiky rozhoduje o tom, ktore elementarne vety existuju.
Co tkvie v pouziti, nemoze logika predvidat.
To je jasne: logika nesmie kolidovat so svojim pouzitim.
No logika sa musi so svojim pouzitim dotykat.
Teda logika a jej pouzitie nesmu do seba navzajom presahovat.

00000101077637570006357700860188006207800062078600636794009503670095055400950558

Ak nemozem elementarne vety udat a priori, potom musi viest k zjavnemu nezmyslu, ked ich chcem udat.

000001010776375700063577008601880062078000620786006367940095036700950534

Nemoze existovat hierarchia foriem elementarnych viet.
Len to, co sami konstruujeme, mozeme predvidat.

00000101077637570006357700860188006207800062078600636794009503670095053400950549

Vsetky vety nasho bezneho jazyka su fakticky, tak ako su, v dokonalom logickom poriadku. - To najjednoduchsie, co tu mame udat, nie je pripodobnenim pravdy, ale uplna pravda sama.
(Nase problemy niesu abstraktne, ale azda tie najkonkretnejsie, ktore existuju)

00000101077637570006357700860188006207800062078600636794009503670095053400950544

Ak z cisto logickych dovodov vieme, ze elementarne vety musia existovat, potom to musi vediet kazdy, kto veta rozumie v ich neanalyzovanej forme.

00000101077637570006357700860188006207800062078600636794009503670095053400950539

Empiricka realita je ohranicena suhrnom predmetom. Tato hranica sa opat ukazuje v suhrne elementarnych viet.
HIERARCHIE SU A MUSIA BYT NEZAVISLE OD REALITY

000001010776375700063577008601880062078000620786006367940095036700950530

Je jasne, ze mame isty pojem o elementarnej vete, bez ohladu na jej konkretnu logicku formu.
Kde vsak mozno tvorit symboly podla nejakeho systemu, tam je logicky dolezity tento system, a nie jednotlive symboly.
A ako by aj bolo mozne, ze by som mal v logike do cinenia s formami, ktore mozem vynajst? Ale musim mat do cinenia s tym, co umoznuje tieto formy vynajst.

000001010776375700063577008601880062078000620786006367940095036700950512

Udanie akejkolvek specialnej formy by bolo uplne lubovolne.

00000101077637570006357700860188006207800062078600636794009503670095051200950519

Smieme sa vsak vobec takto pytat? Mozeme zostavit nejaku znakovu formu a nevediet, ci jej nieco moze zodpovedat?
Ma zmysel tato otazka: co musi byt, aby nieco mohlo byt faktom?

00000101077637570006357700860188006207800062078600636794009503670095051200950517

Ma sa dat a priori udat, ci sa napr. mozem dostat do takej situacie, ze nieco musim oznacit pomocou znaku 27miestnej relacie.

000001010776375700063577008601880062078000620786006367940095036700950510

Russell povedal, ze existuju jednoduche relacie medzi roznymi poctami veci (Individuals). Ale medzi ktorymi poctami? A ako sa to ma rozhodnut? - Prostrednictvom skusenosti?
(Vyznacne cislo neexistuje.)

000001010776375700063577008601880062078000620786006367940095036700950393

"Skusenost", ktoru potrebujeme pro porozumenie logike nie je tou skusenostou, ze sa nieco ma tak a tak, ale, ze nieco je: to vsak prave nie je nijaka skusenost.
(ABER DAS IST EBEN KEINE ERFAHNUNG)
Logika je pred kazdou skusenostou - ze je nieco tak.
Je pred Ako, nie pred Co.

00000101077637570006357700860188006207800062078600636794009503670095039300950491

A ak by to tak nebolo, ako by sme mohli logiku pouzivat?
Mohli by sme povedat: ak by logika existovala, aj keby neexistoval svet, ako by potom mohla existovat logika, kedze svet existuje?

000001010776375700063577008601880062078000620786006367940095036700950379

Nasim principom je, ze kazda otazka ktora sa vobec da rozhodnut pomocou logiky, sa musi dat rozhodnut bez cohokolvek dalsieho.
(A ak sa dostavame do situacie, ze sa pri odpovedani na takyto problem musime pozriet na svet, tak to ukazuje, ze sme na uplne nespravnej stope.)

00000101077637570006357700860188006207800062078600636768

Tu sa ukazuje, že "logické predmety", "logické konštanty" (vo Fregeho a Russellovom zmysle) neexistujú.

00000101077637570006357700860188006207800062078600636766

Všetky vety sú výsledkami pravdivostných operácií s elementárnymi vetami.
Pravdivostná operácia je spôsob, ako z elementárnych viet vzniká pravdivostná funkcia.
Podľa podstaty pravdivostnej operácie sa tým istým spôsobom, ako sa z elementárnych viet stane ich pradivostná funkcia, stane z pravdivostných funkcií nová pravdivostná funkcia. Každá pravdivostná operácia vytvára z pravdivostných funkcií elementárnych viet opä? pravdivostnú funkciu elementárnych viet, vetu. Výsledok každej pravdivostnej operácie v výsledkami pravdivostných operácií s elementárnymi vetami je opä? výsledkom jednej pravdivostnej operácie s elementárnymi vetami.
Každá veta je výsledkom pravdivostných operácií s elementárnymi vetami.

00000101077637570006357700860188006207800062078600636751

Štruktúry viet sú navzájom v interných v?ahoch.

0000010107763757000635770086018800620780006207860063675100791903

Vyskyt operacie necharakterizuje zmysel vety.
Operacia predsa nic nevypoveda, iba jej vysledok, a ten zavisi od baz operacie.
(Operacia a funkcia sa nesmu navzajom zamienat.)

000001010776375700063577008601880062078000620786006367510079190300791932

Operacia moze zmiznut (napr. negacia v "~~p~:~~p=p).

000001010776375700063577008601880062078000620786006367510079190300791929

Jedna operacia moze eliminovat ucinok inej operacie. Operacie sa mozu navzajom rusit.

000001010776375700063577008601880062078000620786006367510079190300791907

Len tak je mozny postup od clena k clenu v rade foriem (od typu k typu v Russelllovych a Whiteheadovych hierarchiach).(Russell a Whitehead moznost tohto pristupu nepripustali, ustavicne ju vsak vyuzivali.)

00000101077637570006357700860188006207800062078600636751007919030079190700791926

Pojem sukcesivneho pouzitia operacie je ekvivalentny s pojmom "a tak dalej".

00000101077637570006357700860188006207800062078600636751007919030079190700791920

Vseobecny clen radu foriem a,O',O'O'a,... pisem preto takto: "[a,x,O'x]". Tento vyraz v zatvorke je premenna.

Prvy clen vyrazu je zaciatok radu foriem, druhy je forma lubovolneho clena x tohto radu a treti je forma toho clena radu, ktory nasleduje bezprostredne za x.

00000101077637570006357700860188006207800062078600636751007919030079190700791912

Opakovane pouzitie operacie na jej vlastny vysledok nazyvam jej sukcesivnym pouzitim ("O'O'O'a" je vysledkom trojnasobneho sukcesivneho pouzitia "O'XSI" na "a"). V podobnom zmysle hovorim o sukcesivnom pouziti viacerych operacii na nejaky pocet viet.