cwbe coordinatez:
101
63539
63556
63998
618652
618756
619990

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::10
total children::1
show[ 2 | 3] flat


darwinova teoria nehovori nic o genoch, nakolko v darwinswskych casoch sa o nich az tolko nevedelo. hovori iba o prirodzenom vybere, tzn. prezije ten, kto sa vie lepsie prisposobit zmenenym podmienkam. tuto teoriu aproximoval Richard Dawkins [Sebecky gen]. kazdy zivy organizmus na tejto zemi je vlastne jen nejakym obrazom svojej genetickej vybavy. ta sa formovala vyvojom, to znamena ze mame v sebe aj neaktivne - spiace geny, ktore kedysi mohli byt aktivne [povedzme, ked sme lozili po stromoch] ale momentalne su nam "na nic", nakolko sme vedeli lepsie prezit na zemi. mozes sa pytat, preco teda opice zostali na stromoch? je to jednoduche, aj geny ziju v urcitej symbioze a prave ta nam povedala, dole zo stromov a vystriet sa....
dalej sa milne domnievas, ze preziju geny, ktore prinasaju vyhodu pri rozmnozovani. omyl! aj rozmnozovanie je jeden so sposobov, ako mozu geny prezit, to znamena ze clovek nema geny aby prezil, ale geny maju cloveka, aby prezili.

vsetky tieto teorie stroskotavaju pri otazke, preco maju geny potrebu mnozit sa? podla moorovho experimentu [banka naplnena povodnymi latkami nach. sa na zemi - CO2, H2O, NH3: bola vystavena elektrickym vybojom - ktore sa diali na zemi pokial tu nebola atmosfera- ucinkom UV ziarenia a pravidelnemu striedanie svetla a noci, prip. tepla a zimy] vznikli castice podobajuce sa aminokyselinam, nukleovym kyselinam a pod. tie sa dalej zhlukovali do vacsich a vacsich celkov, az sa sformovala taka kombinacia latok, ktora nepotrebovala by fyzicky velka, stacilo aby vedel prezit-existovat dlhsi cas ako fsetky ostatne. jednym z tychto sposobov je replikovanie sa. po x milionoch rokoch stalym superenim tychto latok vznikol niekde aj clovek.
za zmienku este stoji, preco mame dve pohlavia...
prezit dokazali tie zhluky / bunky/ ktore sa vedeli replikovat s najmensimi chybami. aby doslo k eliminacii chyb sposobenych medzi jednotlivymi opakovaniami sa, niektore bunky zacali "hladat" im co najviac podobne, kombinaciou svojich genov vznikla co najmenej zmenena bunka v porovnani z materskymi. Hladat sa dalo 2 sposobmi, a to bud zvacsenim objemu [zvysujes pravdepodobnost stretu s inou bunkou] akumulovanim bielkovin [hehe, to su samice] alebo zmensenim objemu a zvysenim pohyblivosti [taktiez zvysuje pravdepodobnost stretu s inou bunkou] a to sme my, SAMCI




  • 0000010100063539000635560006399800618652006187560061999000620188
    Dovolil som si skombinovat darwina s pokracovatelmi v snahe rychle ukazat, ze "nezapnute" geny sa nemali ako vyvinut. Myslel som samozrejme "nikdy nezapnute" geny tj. take, ktore neboli aktivne nikdy pocas nasich vyvojovych stadii od protobielkoviny az po cloveka. Nejake ine uz neaktivne geny nasich crievicko-sasanko-cicavco-opicich predchodcov urcite mame. Nemyslim si ale, ze by to boli zrovna "parapsychologicke" geny, ktore boli kedysi aktivne u nejakeho stavovca a odvtedy spia.

    dalej sa milne domnievas, ze preziju geny, ktore prinasaju vyhodu pri rozmnozovani. omyl!aj rozmnozovanie je jeden so sposobov, ako mozu geny prezit
    ak je to jeden zo sposobov, ako mozu geny prezit (inak, ktore su tie dalsie a aky je ich podiel na celkovej produkcii??), potom je v zaujme genov, aby poskytovali pri rozmnozovani (ci uz priamo, alebo nepriamo lepsou schopnostou prezit v danych podmienkach) vyhodu svojmu nositelovi a teda aj sebe. V tomto nevidim ziadny rozpor medzi realnym vysledkom "mojej" a "tvojej" teorie, len rozlicny uhol pohladu na ne
    more children: (1)