ach, prečo pozeráme tak ďaleko, keď pod nohami máme priepasť?

---

iste, čo si napísal je fantastické, a to priam doslova. Osobne si však myslím, že človek začal do neba pozerať príliš skoro. Kým si nevyriešime aktuálne veci tohto svetské, prídu mi všetky pohľady do diaľav ako isté mrhanie... Aj keď, nadruhej strane, čo ak možno tam ležia riešenia potrebné tu a teraz? Trochu sa tak nahlas zamýšľam...

ale pekný článok.