dejiny hovoria skor proti

Kedze v Biblii (na rozdiel od mnohych inych nabozenskych tradicii) nemame prepracovanu kozmologiu, aku najdes trebars v Hesiodovi alebo Snorriho Edde, priemerny krestan alebo zid sa musi uspokojit s jej moralnym a politickym ucenim, mozno plus nejakou tou biologiou a dejinami spasy. Na ostatne vedne odbory uz potrebovali krestania siahnut po "pohanskych" zdrojoch, ako trebars Aristotelovi, Ptolemaiovi, Galenovi, Ibn Sinovi. Aj spor Galileiho s Cirkvou, ktory sa neustale omiela ako vecny dokaz jej tmarstva, bol skor o boji medzi aristotelikmi a jednym temperamentnym inovatorom, co vyhlasil jednu namornicko-voyeuristicku pomocku (dalekohlad) za vedecky nastroj.

profil vedcov zo storocia pred Newtonom tiez hovori proti

Giacomo Zabarella, ktory v podstate ako prvy upozornil na nedostatky v Aristotelovej logike (cim inspiroval Bacona, Galileiho a inych k rozvijaniu experimentalnych metod), bol trebars jezuita, ktory veril, ze Aristoteles nemohol opisat vsetko, co Boh stvoril.

Kopernika uctievaju v niektorych cirkvach ako svatca, lebo niekde vyhlasil, ze ho k De revolutionibus inspiroval Boh; btw jej prve vydanie venoval papezovi (skoda, ze to nenapadlo aj Galilea).

Francis Bacon zas definoval pracu vedcov ako spoznavanie "God's works", teda zakonitosti ("axiom" v jeho chapani), lebo Boh nam rozkazal podmanit si Zem; a ten nejak extra veriaci nebol, resp.to moc neprejavoval, a tiez na cirkevny system nemal prave najlepsi nazor.

A napokon aj Newton sam, podla mna, sa na vieru obratil skor na zaciatku svojho vyskumu, ako na konci: povedal si, ze obetuje nejaky ten cas, za ktory by mohol zarabat, venovat sa farme ci inym produktivnym cinnostiam, ale radsej skusi rozvijat to, na co mal talent. Nebyt Kopernika, Bacona a spol. by asi inak rozmyslal.

a to spominam len krestanov; to, ze trebars Ghazali pise o skumani prirody ci medicine ako spolocenskej povinnosti islamu, zatial vytahovat nebudem, lebo by som musel predstavovat kontext a vpylv, co je na dlho