cwbe coordinatez:
123456
1206359
6034586
6035355
6037562

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::3
total children::2
show[ 2 | 3] flat
aj ked tvoj umysel je zjavne pekny, tvoj vhlad je trochu povrchny

tvojho deda nepoznam, takze konkretne o nom hovorit nemozem, ale existovali svetoznamejsi ludia, ktori boli inteligentni a veriaci zaroven

zober si takeho Isaaca Newtona - snad naprominentnejsi vedec v historii, silne veriaci. Vytvoril si vlastny matematicky system na to, aby mohol popisat vlastnosti tohto sveta. A ked narazil na nieco, na co jeho matematika nestacila, obratil sa na vieru. Z jeho rovnicami totiz nedokazal vysvetlit stabilitu slnecneho systemu - tak vyhlasil, ze za stabilitu moze ruka bozia, a bol spokojny. Samozrejme, medzitym ini ludia objavili, v com je pes zakopany, a bozia ruka to nie je.

Ten plagat teda je plne aplikovatelny na Newtona.

Preco nie na tvojho deda?




001234560120635906034586060353550603756206039941
al-caid
 al-caid      31.05.2011 - 13:13:13 , level: 1, UP   NEW
dejiny hovoria skor proti

Kedze v Biblii (na rozdiel od mnohych inych nabozenskych tradicii) nemame prepracovanu kozmologiu, aku najdes trebars v Hesiodovi alebo Snorriho Edde, priemerny krestan alebo zid sa musi uspokojit s jej moralnym a politickym ucenim, mozno plus nejakou tou biologiou a dejinami spasy. Na ostatne vedne odbory uz potrebovali krestania siahnut po "pohanskych" zdrojoch, ako trebars Aristotelovi, Ptolemaiovi, Galenovi, Ibn Sinovi. Aj spor Galileiho s Cirkvou, ktory sa neustale omiela ako vecny dokaz jej tmarstva, bol skor o boji medzi aristotelikmi a jednym temperamentnym inovatorom, co vyhlasil jednu namornicko-voyeuristicku pomocku (dalekohlad) za vedecky nastroj.

profil vedcov zo storocia pred Newtonom tiez hovori proti

Giacomo Zabarella, ktory v podstate ako prvy upozornil na nedostatky v Aristotelovej logike (cim inspiroval Bacona, Galileiho a inych k rozvijaniu experimentalnych metod), bol trebars jezuita, ktory veril, ze Aristoteles nemohol opisat vsetko, co Boh stvoril.

Kopernika uctievaju v niektorych cirkvach ako svatca, lebo niekde vyhlasil, ze ho k De revolutionibus inspiroval Boh; btw jej prve vydanie venoval papezovi (skoda, ze to nenapadlo aj Galilea).

Francis Bacon zas definoval pracu vedcov ako spoznavanie "God's works", teda zakonitosti ("axiom" v jeho chapani), lebo Boh nam rozkazal podmanit si Zem; a ten nejak extra veriaci nebol, resp.to moc neprejavoval, a tiez na cirkevny system nemal prave najlepsi nazor.

A napokon aj Newton sam, podla mna, sa na vieru obratil skor na zaciatku svojho vyskumu, ako na konci: povedal si, ze obetuje nejaky ten cas, za ktory by mohol zarabat, venovat sa farme ci inym produktivnym cinnostiam, ale radsej skusi rozvijat to, na co mal talent. Nebyt Kopernika, Bacona a spol. by asi inak rozmyslal.

a to spominam len krestanov; to, ze trebars Ghazali pise o skumani prirody ci medicine ako spolocenskej povinnosti islamu, zatial vytahovat nebudem, lebo by som musel predstavovat kontext a vpylv, co je na dlho

001234560120635906034586060353550603756206038923
mwt
 mwt      30.05.2011 - 23:53:06 , level: 1, UP   NEW
Tá situácia s Newtonom sedí aj na môjho deda, nejako takto to asi má :)
Len ktovie, či v tom cítiť takú tú ľahkú iróniu bádateľa, keď to dedo hovorí... :)

00123456012063590603458606035355060375620603892306039570
stenlis
 stenlis      31.05.2011 - 10:54:14 , level: 2, UP   NEW
Ani z Newtona nebolo citit lahku ironiu badatela - on si skor myslel ze narazil na dokaz existencie boha.

Neil Tyson Degrasse mal o tom dobru prednasku: