ja som bola dieťa s dosť veľkou fantáziou a bála som sa všeličoho, hoci ja som to mala skôr z kníh ako z telky. mimozemšťanov som sa napríklad nikdy nebála, lebo na tých som bola zvedavá a chcela som sa s nimi stretnúť :) ale bála som sa upírov a tých som sa bála až do dospelosti, kým som nečítala kulhánka a kým sa aj z upírov nestali kámoši. :)

takže moja laická rada je - v prvom rade nezasierať detskú hlavu somarinami. a potom - neverím veľmi tomu, že sa to dá úplne "odstrániť", proste, k detstvu patria príbehy a ja by som sa skôr pokúsila "nahradiť" tento príbeh iným - skúsiť zohnať nejakú rozprávku, kde sú ufóni pozitívne postavy. a naozaj by som skúsila vymyslieť jej nejaký talizman... napríklad náramok, ale to má tú nevýhodu, že keď si ho niekde zabudne, tak je prúser potom. takže jej nájsť nejaké jej silové zviera, ktoré ju bude ochraňovať, a na ktoré má myslieť, keď sa bude dáť.

ja to mám fakt doteraz. ale to je tým, že ma prepadávajú strašné nočné mory, niekedy ležím v posteli a vyslovene mám pocit, akoby ma prepadali bubáci, je to také intenzívne, až to nadobúda taký personifikovaný charakter celé, a hľadám spôsoby, ako sa voči tomu brániť.
a keď som v lete spala sama v lese v grécku, tak som sa za súmraku tiež dobre bála, ale mala som dôveru v miesto, ktoré som si našla na spanie, a taký pocit, že kým budem tam, tak bude všetko v poriadku. tak ešte môžete spraviť nejaký rituál, v ktorom sa z jej postele/izby/domu stane bezpečné, chránené miesto.

tieto veci, čo vravím, sú také haluzné v tom, že vlastne znamenajú uznanie toho nebezpečenstva - že sa má kvôli čomu báť, že potrebuje nejakú ochranu. ale vychádzam z presvedčenia, že ten strach tam asi bude tak alebo tak.

au... ja mám 27 a spávam s ružovým koníkom, ktorý ma v spánku ochraňuje (:

jezis lacko tak toto vam nezavidim
mala som to presne tak isto z mimozemstanov za postelou ;D
niekolko rokov som sa potila pod paplonom ani ruku ci nohu som nevystrcila radsej som sa spotila totalne pripadne som zaliezla do perinaku omg a na zachod som isla v noci tak ze som najskor zobudila mamu ze nech ide so mnou ma strazit
pretrpela som, ved co ine
ale dnes keby sa to stalo mojmu synovi, spravila by som to - a teraz je mi jasne ze ma posle vela ludi do prdele ale mam na haku - zobrala by som ho k jednemu vybornemu homeopatovi nech posilni to dieta tym co potrebuje na prekonanie strachov tohto druhu ,)

Ja som mala strašný strach z ufónov a rodičia mi stále opakovali, že je to hlúposť, a že ak by aj ufóni boli, tak je vysoko nepravdepodobné, že by si našli práve mňa, a keby hej, určite by mi chceli ublížiť /spýtali sa ma, či keby som ja mohla ísť na inú planétu, či by som ubližovala jej obyvateľom/.
Dlho som sa bála až som to nakoniec prekonala, veľa som si čítala o ufóncoch a tak a hajlajt bol, keď som v záhorskej na záhrade spala v podkrovnej izbe a po streche mi začali behať kuny a neviem čo robili, ale vydávali najotrasnejšie zvuky. Samozrejme, hneď mi napadlo, že ufóni, šla som k oknu, videla som kuny a odvtedy som sa nebála :D

ja som si už ako nejaká 10-11 ročná pozrela u kamošky noc oživlých mŕtvol, mala som asi tak rok mega haluze z toho, bála som sa byť sama doma, tak som sedávala pred domom na lavičke, kým niekto neprišiel.
sestra mi vtedy povedala jednu vetu, čo mi pomohla, že také filmy natáčajú debili, aby sa ich ešte väčší debili báli. neodstránilo mi to ten strach úplne, ale pamätám si, že toto som si opakovala, keď som sa bála.
skúste nájsť nejaké videá, kde maskujú ľudí pred natáčaním hororov, niečo zo zákulisia, ako sa na tom herci smejú a tak.

čo sa ja pamatám tak to byla vždy moje válka

...nepouzivam smajliky

fu neprijemne, si pamatam ako mi v druhej triede na zakladke povedala spoluziacka, ze ked o polnoci za sebou 12x poviem krvava mery prid, pride krvava mery a vyvrazdi celu moju rodiny..mala som z toho mega mindrak a pred polnocou som oka nazazmusila, stale som na to myslela a bola som mega posrata...ze co ked to nahodou v duchu za sebou poviem 12x. a este pekny zahul som mala z casopisu bosorka a z tych vsetkych picovin co tam popisali/potajme sme v skole citali, niekto to tam doniesol/. ale pomohlo mi ze mi rodicia donekonecna vysvetlovali, ze to su bludy. a aj to ze ked som sa bala mohla som sa k nim natlacit do postele.
podla mna to chce cas..treba sa s nou o tom rozpravat a vysvetlit jej ze je to hlupost.a dookola

ja som ako mala asi 6rocna videla rozpravku, tiez o inej planete, kde taki hnusni znetvoreni pololudia
umlatili kozu palicou (ano dobre pocujes, na toto nas vzali zo skoly do kina) a odvtey som mala panicky strach
zo zavesu v nasej predsieni, nemohla som tade ani chodit, lebo tam boli tie netvory.
trvalo mi velmi dlho, ziadne vysvetlovacky nic nepomahalo, z toho filmu mam zimomriavky doteraz ked si nan spomeniem.
viem ze som chcela aby ten zaves nasi dali prec, ale sa mi smiali co vymyslam. no s postelou je to asi tazsie hmm
hlavne to nezlahcovat podla mna.