Ďalšie scenáristické knowledge z knihy
Save the Cat!.
Prečítala som asi ďalšie 3-4 kapitoly a veľmi stručný výcuc by bol:
V skutočnosti existuje 10 žánrov do ktorých napcháte hocijaký film (možno aj hru, nad týmto som sa ešte veľmi podrobne nezamýšľala). Myslíte si, že poznáte filmové žánre? Romantická komédia? Horor? Pffff, forget it. Naučte sa týchto desať:
- Monster in the house (príšera v dome) - napr. Votrelci, Exorcista, Čeluste...
- Golden Fleece(zlaté rúno) - Star Wars, Pán prsteňov,... toto je žáner pre RPG hry - jeho základom je cesta hrdinu cez rôzne challenges, aby na konci príbehu našiel sám seba a zmenil (zachránil) svet (niekedy len seba). Skúšala som tento žáner aplikovať napríklad na Dragon Age a sedí :) Hoci hry to majú trošku ťažšie v nelineárnosti a keď robíš so svojím charom rozhodnutia, ktoré by žiadny scenárista pri zmysloch do filmu nedal, tak je to o to väčší challenge nejako zmysluplne zakončiť a zároveň dať hráčovi možnosť nejakej emocionálnej odozvy, nieže "wtf I don't even...."
- Out of the Bottle (z čarovnej lampy) - filmy ako Klamár, klamár, Bruce Almighty, Flubber... (hlavný hrdina dostane niečo čo je veľmi out of this world, ale vďaka čomu sa zmení k lepšiemu, väčšinou sú to crazy komédie)
- Dude with a problem (týpek s problémom) - veľmi široký tematický záber, od Titanicu cez Schindlerov zoznam až po Die Hard
- Rites of passage (rituály zasvätenia aka krst ohňom :D) - cesta cez ťažké životné situácie (pubertálna komédia -----> až suicidal dráma)
- Buddy Love (kamarátska láska) - sem patria všetky - VŠETKY! - love stories, či už ide o lásku medzi kamošmi, mileneckú, detskú... podľa autora je každá love story v jadre rovnaká (ešte budem rozoberať, lebo je pre mňa mrte zaujímavé prísť na to, čo tvorí dobrú romancu). Patria sem filmy ako Rain Man, Blbý a blbší (!), ET, Smrtonosná zbraň....
- Whydunit (prečotospravil) - nejde o to KTO to spravil, ale PREČO to spravil :D Chinatown, JFK, The Insider...
- The Fool Triumphant (hlupák triumfuje) - toto ani netreba komentovať - Forrest Gump, Amadeus, Dave, The Jerk...
- Institutionalized (inštitucionalizované) - v podstate ani nie tak o jedincoch ako o skupinách a o tom, čo má väčšiu silu, prevahu a ako to mení ľudskú individualitu - MASH, Prelet nad kukučím hniezdom, Americká krása, Krstný otec...
- Superhero (superhrdina) - toto je zaujímavý žáner, nezahŕňa len superhrdinské klasiky ako Batman a Superman, ale aj antihrdinov (Dracula, Frankenstein) a aj filmy ako Beautiful Mind a Gladiator (<3)
Zaujímavé, však? Najlepšie na tom je, že keď sa človek naučí pozerať na filmy cez optiku takýchto žánrov, tak vie celkom dobre odhadnúť aký film bude. Zatiaľčo "thriller" je strašne abstraktný pojem, tak "whydunit" už celkom slušne načrtáva what's it gonna be :) Ale anyway, nejdem písať film, preto ma zaujal hlavne ten žáner Golden Fleece a Buddy Love, popisy oboch žánrov by vyšli na niekoľko strán...
Ďalšie zistenia nasledujú...
HRDINA. Prečo to celé vlastne hrdina rieši a podstupuje? Kvôli zmene. Príbeh bez zmeny hlavného hrdinu je zlý príbeh. Stagnácia je smrť, vývoj a pohyb je život. Ak máte príbeh, v ktorom sa hrdina nepotýka s ničím, čo by ho nútilo niečo v živote zásadne zmeniť, chýba vám to "primal" posolstvo našich praprapradedov a všetkých starobylých archetypálnych príbehov - ZMENA, ktorá nastáva po "dark night of the soul" (a všetci takúto noc duše asi poznáme). Asi preto sú RPG hry také populárne - vývoj hrdinu je tu neustále prítomný. Druhá vec je
AKO nám ten jeho vývoj sprostredkujú tvorcovia hry (nemôžeme stráviť 258 súbojov s creepmi, ktoré nás "posúvajú" dopredu, lebo... nás neoslovujú emocionálne. Možno zdvihnú staty postave, ale my z takéhoto vývoja rozhodne nie sme dojatí ani poučení. Preto je dôležité naučiť sa písať RPG hry tak, aby vývoj postavy NEzávisel na súbojoch, ale naozaj na príbehu, dialógoch, zisteniach atď...)
Pridávam ešte 2 dramaturgické postupy (jeden môj, jeden od autora knihy.)
Štruktúra príbehu (podľa Blaka Snydera)
- Opening Image
- Theme Stated
- Set-up
- Catalyst
- Debate
- Break into Act 2
- B Story
- Fun and Games
- Midpoint
- Bad Guys Close In
- All is lost
- Dark night of the soul
- Break into Act 3
- Finale
- Final Image
Zrozumiteľné? Nemusím myslím nejak extra komentovať (pravidlá sú tu aj tak na to, aby sa porušovali ;))
Štruktúra romance podľa mňa (najmä hernej asi...)
- Spoznávanie sa (úvod do osobností)
- Build up (budovanie romantického napätia - náznaky, dvojzmysly - nechajte hráča aby si potrápil hlavičku ako to tá postava myslela a či sa "už" chytá na náš háčik ;))
- Zaľúbenie (aspoň 1 skutočný prejav - môže to byť napríklad kiss)
- Rozpor (nastáva nejaká nezhoda, ktorá sa začína prehlbovať)
- Odchod (alebo odcudzenie sa, presvedčenie že "ťa nepotrebujem, zvládnem to aj sám")
- Vzdanie sa ega (po dostatočnom utrpení, ktoré evidentne nikam nevedie, at last I accept everything...)
- Návrat (happyend!! :))
To som si napísala sama (naozaj), lebo ujo Snyder sa tejto tematike nejako hlbšie nevenuje, ale mňa to extrémne zaujíma, lebo romance v hrách sú pre mňa asi to najdôležitejšie :D Inšpiroval ma Dragon Age 2, ktorý je síce UKRUTNE skúpy na romance (3-4 cutscény a that's it? pfffff už menej sa nedalo?!), ale napriek tomu sa v týchto pár scénkach odohralo všetko dôležité na to, aby som mala najvác veľkú namotávku na Fenrisa (a dá sa to aplikovať aj na Andersa) :) Možno je to v DA2 v o dosť zjednodušenej forme (nemáme tu nejaké dlhé budovanie ani pozitívneho ani negatívneho napätia), ale máme skratky, ktoré vedú k rovnakým bodom v našej krivke. Hore, dolu a zase hore. Ak sa tak hráč rozhodne, samozrejme. Myslím, že čím viac sa zaujímam o "písanie" pre hry, tým zložitejšou témou sa to stáva a už rozumiem, prečo neexistuje literatúra, ktorá by sa venovala písaniu pre epické RPG hry :D Pretože to je tak komplexná téma, že sa treba prekúsať cez jednoduchšie písanie (a zvládnuť ho!) k tomuto nelineárnemu a stále si zachovať prehľad o tom, kam má vlastne tá
rozvetvená romanca smerovať. Nehovoriac o tom, že väčšinou treba napísať romancu pre viac postáv naraz a ešte aj NPC vzájomne na seba reagujú (t.j. Fenris na Andersa a Anders na Fenrisa). No smrť :D Zistenie? Epické RPG musia mať viacerých spisovateľov :D
No a... tak rozpísala som sa :) Snáď to tu niekomu aspoň trochu pomôže, nechcela som zasa zachádzať do moc veľkých podrobností, lebo na to je tu tá kniha - kúpte si ju ak vás to zaujíma, je naozaj dobrá, dobre sa číta a týpek je aj vtipný, takže sa pri tom stále škerím :) Som asi v polovici a už cítim, že sa niekam posúvam (aj keď nie som fanúšik nejakých pevných štruktúr, lebo potom mnohé príbehy vyzerajú ako cez kopirak, ale pomôže to ak sme v písaní zaseknutí... proste sa stačí pozrieť kam by sme sa tým celým fluffom mali vlastne dopracovať). A tak :) Leave comments below! :)
