Milovanáý,

pochop že už len voľba podtitulu druhého z blogov tohto môjho Môjho malého pokojného parížskeho obdobia mi pôsobí problém. Ach keby si len vedela? koľko udalostí sa za posledný mesiac udialo v mojom živote, koľko udalostí z ktorých teraz musím vybrať len niektoré, bo ináč tento blog do hodiny nedopíšem a to bych rád, keďže potom nastane čas do NotreDame sa znovu pobrať a Majstrom organu sa za zavretými viečkami znovu na pár minút oddať.

Vskratke sa mi za minulý mesiac udialo asi toto: pod oknom sa mi začal rok bieleho kovového zajaca (voici obrazok z oslav): ,bol vytvorený základný organizačný team tohtoročného MMM, stal som sa PhD. študentom, začal som vyučovať na Univerzite, EPHE sa presťahovala do Batiment de France, z védskeho sánskrtu som dostal 16 a zo skúšky z indoeurópskej syntaxe na Ecole Normale som dostal 14, s ametyst som tancoval u vodopádov splnného Buttes Chaumont, navzájom sme sa zviedli s jednou spanilou Bretonkou, naučil som sa variť sójový guláš ktorým som pohostil, no aspoň takých 15-20 krkov, pridelili mi stážistku ktorú bych mal viesť v jej štúdiách súvisu empatie s rozširovaním zrenice...

A obsluhoval som na bále českofrancúzskej sokolskej spoločnosti ! Šupli na mňa zásteru, do jej vačku dali otvarák v "backstagei" pripravili vedierka plnené ľadom a potom už som len behal, cashe inkasoval a flaše otváral. Musel som tak konfrontovať jeden z najväčších strachov ktoré už od detstva mám - strach z toho že z dôvodu mojej nemotornosti niekomu pri otváraní šampusu vystrelím oko. Predstav si - nestalo sa tak ! Naopak, nejedna dáma oblečená sťa princezná na mňa žmurkla - súc znudená svojou spoločnosťou, nejeden omundúrovaný maloburžoá si utvrdil svoj status pri tom ako mi udeľoval svoje pokyny.

A napokon som sa len smial. Za pár hodín som odchádzal, s pocitom dobre vykonanej služby - a čože je v živote krásnejšie ako služba? - so 130eurami vo vačku (pár stovák takých bálov, a nemal bych reku žiaden problém so splatením antikyberiátu), s množstvom kvetov v rukách - narcisy, a hyacinty a tak - a myslou sa mi ozývala tá pieseň ktorá sa mi od toho večera naveky zapísala do duše. Tu je:



A pociťujem návrat Sómu! Vpravde, ak som aj moje védické štúdiá v priebehu minulého mesiaca tak trochu flákal, predsa len som sa aspoň jednému veršu naučil, a to do takej miery že už aj na jeho melódiu s postupom času nahliadam, veršu čo znie:

ápāma sómam amŕtā abhūma
áganma jyótir ávidāma devân
kíṃ nūnám asmân kṛṇavad árātiḥ
kím u dhūrtír amṛta mártyasya

(popili sme Sómu, nesmrteľnými stali sme sa
k svetlu sme pošli, božstvá sme zoznali
čože už nám teraz nepriateľ urobiť môže?
a čo zákernosť smrteľného, ó nesmrteľný?)

Aby bolo jasno: v priebehu najbližších mesiacov investujem nemnohú energiu na obhajobu hypotézy že Sóma a DMT Jedno sú. Iste, budúcnosť pravdepodobne ukáže, že sa jednalo o hypotézu mylnú - veď ktorá hypotéza ňou pred Tvárou večnosti nieje? - no ten príbeh, tá cesta na ktorú sa podujmem abych onu hypotézu dokázal bude, verím, stáť za to.

Tá cesta začne v Grécku a skončí sa v Indii. Povedie Iránom a povedie Afganistánom. Cestou stretnem množstvo božstiev, budem spomínať na Zoroastra a ďakovať Anahite budem kráčať troskami starých miest - Yazd! Balkh! a kto vie, možno aj Meru-Margiana! - na nohách sandále s detektorom kovov a do denníčku si budem písať svoj malý osobný príbeh.

Teda, to všetko len pod podmienkou že mi na ten trip dá mesto Paríž prachy, a pod podmienkou že ma moja rodná republika nepošle za MMM do basy do dobu dlhšiu ako krátku ;)

A tak...

Takže teraz už pravdepodovne vidíš, milovanáý, že objektívne možno zhodnotiť že za posledný mesiac mi odletel dekel ešte ďalej ako je obyčajne zvykom. Tak už to asi radšej ukončím, abych Ťa moc nevyplašil, pretože ajkeď som sa v priebehu posledného mesiaca moc asketicky nechoval - bo to brko s Baptistom a víno s Ametyst a sprcha s Julienne ;-) - predsalen sa ešte stále nachádzam uprostred mojej periódy akože Apollónskej.

A tak už mi ostáva povedať len málo: keď som si pred pár mesiacmi prečítal v Tokharskej Chrestomatii napísanej mojim momentálnym parížskym Učiteľom prvý tokharský verš ktorý sa snáď čochvíľa naučím naspamäť, verš rkúci:

krent yámo (rsa áyorsa yá)tam šämtsi maittreyesc
(it's by gift and good deed alone, that the maitreya is known)

pochopil som že môj obmedzený mozog už sa naučil takmer všetko, čo som sa naučiť mal - väčšie množstvo informácií už asi neunesie. A tak som sa v útorok vykašlal na štúdia inak skvelej latiny, a tak pomaličky, potichúčky, opustím štúdiá všetky, pretože už mám, myslím, vek na to abych povedal: skončil sa vek učňovský, inu započni - vek majstrovský!

A teraz už bych mal nasadnúť na Velib a šupovať do NotreDame, ať mi neutečie ona prélude et fugue en ut majeur BMW 547.

Tak sa maj krásne i Ty, milovanáý.