Milovaná,

podobne ako pred rokom som si zase raz na shoutcast vyhladal ono magicke slovo "piano" a zacal pisat slova ktorymi chcem, aspon trochu, popisat stastie ktore pocitujem:

Nie, nieje to extaticke stastie. Nieje to maniakalne stastie, nie tentokrat to nieje o vytriskoch chvejivych energii, nie, nieje to stastie ktore by malo stred alebo zdroj. Je to opacny druh stastia, take to stastie co do Zivota vstupuje postupne, "povlovne", povedal by basnik, stastie ktore nieje v cloveku ale naopak stastie v ktorom je clovek.

Nie, nema stred ni zdroj no bez priciny tiez nieje. Priciny su, a su mnohe, a ja Ti chcem popisat aspon par z nich, Tebe, znama ci neznama Milovana ktora "tam niekde", v nejakom svete, v nejakom case, nahliadaš na tieto riadky:

1. príčina - Strava - Postupne si začínam variť tak ako sa na vegetariána sluší a patrí. Objavil som šošovicu a objavil som červenú repu. A tofu a sójové mäso - ktoré sa mi však už míňa, ech, dočerta, najvyšší čas aby sem za mnou niekto zo Slovenska prišiel a mi ho priniesol.

Každopádne sa zdá sa že konečne odzvonilo rokom na cestovinách so smotanou.
Že som konečne pochopil dôležitosť alchymického procesu pri ktorom varením a pečením a smažením a korenením pripravujem látky ktoré sa stanú telom čo sa stanú myšlienkou čo sa stanú ideou...

2. príčina - Jóga - Konečne, konečne konečne, snáď prvýkrát odvtedy čo mi boli oboznámené princípy meditácie sa mi zadarilo meditovať 2krát denne po dobu viac ako 15tich dní. To je v mojom prípade fakt rekord, zväčša mi to vydrží tak 2-3 dni a potom si nájdem výhovorku abych to raz odflákol. A keď to odfláknem raz, o to lahšie to odfláknem aj druhý raz...veď to poznáš...

A tak postupne zisťujem aké plané boli mnohé z mojich minulých ambícií. Predstav si - postupne už rezignujem aj na onú megalomanskú predstavu že raz uskutočním "obrat vo vedách". Nie, vidím to čoraz jasnejšie - niečo také neuskutočním, niečo také nech uskutoční vedec ktorému sa veda - tá veda čo znásilniť sa nedá - sama odhalí

No ja niesom vedec, ikeď vedu nadovšetko milujem.

3. príčina - Védy - A keď už sme u tých slov odvodených z onoho sánskrtského "vid", vedz, milovaná, že tieto slová píšem práve v období keď som sa prvýkrát dostal do užšieho kontaktu s RgVédom - s najstarším to indoeurópskym textom, a áno, vedz, milovaná že sú momenty keď ma práca s tým textom robí veľmi šťastným.

Asi preto že mám pocit akoby ma tie slová starých ršiov približovali k večnosti (a nie, nehovor mi že ten pocit môže byť mylný, dobre to viem a z mysle to nestrácam no počuť to nemusím!)

Ani vlastne neviem ako som do toho spadol. Tápavým striedaním pokusu a omylu, asi, v tom som bol vždy zdatný ( najmä v tých omyloch,že). No zrazu som tu, v mojom parížskom studijku obklopený McDonellovými gramatikami, a Elizarenkovej prekladom do ruštiny, a čučím viac ako je časté do Moner-Williamsovho slovníka...robiac prvé preklady do slovenčiny

prieč črným priestorom sa valiac
vpokojvedúc nesmrť, smrteľných tiež
na zlatavom, Savitar!, voze
prichádza boh bytosti zrieť

...a predstav si, tak mi z toho hrabe až som dnes zadelil moju prvú TMESIS

4. príčina - Ecole - Alebo som do toho spadol pretože ma do toho zatiahli Majstri všetkých tých možných aj nemožných parížskych Ecoles...Ech tí bardi !...Keď som sa pred dekádou vybral do veľkého sveta "hladať iluminátov", predstavoval som si v mojej šibnutej hlave čokoľvek - a stále si tak trochu predstavujem, veď bez fantázie vyschol by som ako mangovník v púšti - ale to že to proste budú chlápci z mäsa a kostí ktorí sa proste len tešia z tých úplne najzbytočnejších vecí...

...áno, najzbytočnejších, veď načo je komu dnes chetitština a tokharština a védštinna a gréčtina a latina...

tak to som fakt nečakal...

Tak len chodím na tie prednášky a učím sa latinu a gréčtinu - hototentei, hetentestei a tak, ved vies :) - a vypliešťam oči jak bláázen že jak tí típci nakladajú o veciach o ktorých nemám ani tucha...

vypliešťam oči - pokiaľ mi neklipkajú únavou - a som šťastný.

5. príčina - Báseň - Som šťastný pretože mám pocit že tá výuka, ten jemný tréning a nenásilný dril ktorým si práve prechádzam ma privádza k tomu čo chcem v živote naozaj robiť.

Musel som prejsť polku sveta aby som u zátoky Halong pochopil že chcem pestovať orchideje...

(alebo orchidey, ked Ta to potesi :)

A musel som sa dostať do kontaktu s desiatkami chimér - s newtonovskou mechanikou a s kvantovou fyzikou a superstrunami a mémami a chomského gramatikou a tou či onou etikou - aby som pochopil že to jediné čo chcem, ja - oceánu kvapka, svetu naozaj dať je: Báseň.

Báseň iná ako básne predošlá. Iná ako Odyssea na ktorej výbornom spracovaní som bol pred 3 dňami po boku Ženy ktorú som v minulom roku miloval tak vášnivo až ta vášen skoro spálila nás oboch

V ten večer mi povedala "Ajkeď si mi to raz napísal do básne, ja niesom Penelopé."
A mne bolo v ten moment prvýkrát jasné že mnohé čomu som v daný moment veril...bola len Maya, Maya, Maya v strelenej-to básníčkovej hlave , a že Žena ktorú hľadám je...inde...a že si ňou Ty, Milovaná

6. príčina - Žena - No kto vlastne si ? Odkiaľ si ? Prečo sa mi zjavuješ, dokonca aj počas meditácií zjavuješ ? Veď počas meditácií by sa mala myseľ snažiť upriamiť na to najabstraktnejšie, najvznešenejšie, najvyššie, na to čo podľa mnohých ani formy ani farby nemá...Tak ako to že aj vtedy Ťa vidím ?

Otázky, mnohé otázky, a odpoveď asi len jediná - pretože si o to koledujem...Veď keby som si o to nekoledoval, prečo by som ináč chodil, nedeľa čo nedeľa, do Madelaine a do Notre Dame, Bachovské organové recitály počúvať ?

A prečo by som si sadal čo najbližšie k tej soche pod ktorou aj Claudel konvertoval?
Aby sa mi na pery tlačili slová Žena moja, ktorá si na Zemi ?

Hej...asi preto

7. príčina - Paríž - Paríž Paríž prečo mi to robíš ? Nerozumiem Ti, nerozumiem prečo si pre mňa zároveň symbolom toho čo nechcem ako i symbolom toho čo budem vždy brániť. Udivuješ ma svojimi palácmi a vežami, ešte vždy ma prekvapuješ spletitosťou svojich svetov podzemných.

No tiež ma desíš svojou pretvárkou, desíš ma márnosťou čo z Teba srší. Paríž, Paríž, Paríž, vzdávam Ti hold - si krásna, si múdra, si mocná no nechaj ma, pusti ma - viem že v Tvojom lone nebudem šťastný. Nebudem šťastný - ni ja, ni moje deti

No práve preto že viem že Ťa opustím, práve preto ma teraz napĺňaš šťastím, milovaná moja Paríž.

8. príčina - Knihae - na rohu rue d'Ulm a rue Gay Lussac má svoj antikvariát fúzatý knihovník Andre. Ťažko povedať ako som sa s ním vlastne zoznámil, no osud tomu chcel že vždy medzi kurzom latiny a kurzom védskeho sánskru som sa u neho zastavil a zväčša i niečo kúpil.

V stredu ma so sebou zobral k jednému známemu literárnemu kritikovi od ktorého skúpil vlastne celú knižnicu. Hádzali sme do igelitiek desiatky, stovky, tisícky kníh. A André len šomral spoza tie fúzy jeho jak voľajaký šo-mrož :

"Čo s tým všetkým len budem robiť ? Čo s tým všetkým len budem robiť ?"

A hádzal ďalej do igelitiek - dve sa ušli aj mne . A na druhý deň mi ešte ako bonus pridal pekné vydania pár spisov o Caesarovi a Alexandrovi Veľkom z 18teho storočia.

A to sa mi deje permanentne, takéto haluze.
No neber to :)

9. príčina - chcel som tu napísať niečo o sexualite a fantazmatach a tak. Ale asi si to pre tentokrát nechám pre seba, veď čože bych už mohol ja plodného povedať o sexualite Tebe, ktorá to máš všetko zmáknuté tak nejak...zvnútra ?

A tak fantazmata budem riešiť až v ďalších blogoch série MMPPO. Možno vlastne vo všetkých, a nielen fantazmata...

(he he he ;)

Srdečne Tvoj,
Daniel

P.S. MMPPO znamená "Moje Malé Pokojné Parížske Obdobie" a budem ho updatovať raz mesačne, dokým tomuto mestu nedám sBohom