- k teme este uryvok zo Singerovej knihy "Spisy o etickom ziti", ktory objasnuje niektore jeho eticke vychodiska v tejto otazke:

"Ak považujeme slovo „človek“ za ekvivalent slova „osoba“, potom je tvrdenie, ktoré hovorí, že plod je ľudskou bytosťou, zjavne nesprávne. Nikto predsa nemôže tvrdiť, že plod je rozumná, či uvedomelá bytosť. Ak by malo slovo „človek“ označovať iba „príslušníka druhu Homo sapiens“, potom je obhajoba konzervatívcov založená na niečom, čo z hľadiska morálky nie je vôbec relevantné. Teraz by to už malo byť jasné: to, či nejaká bytosť je, alebo nie je príslušníkom nášho druhu, nemá v prípade, že ju zabijeme, o nič väčší význam, než skutočnosť, že patrí alebo nepatrí do našej rasy. Presvedčenie, že príslušenstvo k živočíšnemu druhu, bez ohľadu na iné atribúty, vedie v neprípustnosti zabíjania k takému veľkému rozdielu, je dedičstvom náboženských doktrín, nad ktorými váhajú aj samotní odporcovia potratov.

Osvetlenie tejto jednoduchej skutočnosti celkom mení pohľad na problematiku potratov. Odteraz môžeme plod považovať za to, čím v skutočnosti je (môžeme sa pozrieť na vlastnosti, ktoré v skutočnosti má) a môžeme jeho život hodnotiť rovnakým spôsobom, ako život bytostí s rovnakými vlastnosťami, ktoré nie sú príslušníkmi nášho živočíšneho druhu. Zrazu je jasné, že hnutie “za život” či za “právo na život” má jednoducho zlý názov. Ani zďaleka ho netrápi život ako taký, nemá žiadnu škálu, na základe ktorej by nestranne posúdil ten-ktorý prípad. Pri akomkoľvek spravodlivom porovnaní z morálneho hľadiska významných vlastností, ako napríklad rozumové schopnosti, uvedomovanie si svojej existencie, samostatnosť, prežívanie radosti či bolesti a tak ďalej, musíme prísť k záveru, že teľatá, ošípané, alebo tak veľmi zosmiešňované kurčatá, majú pred ľudským plodom obrovský náskok, a to bez ohľadu na jeho štádium vývoja. Ak by sme takýmto spôsobom porovnávali trojmesačný plod a rybu, vyšla by z toho porovnania ako uvedomelejšia bytosť ryba.

Navrhujem preto, aby sme životu plodu nepripisovali väčší význam, než životu iných zvierat s podobnou rozumovou úrovňou, podobnou schopnosťou uvedomovania, schopnosťou cítiť a tak ďalej. Vzhľadom na to, že ani jeden ľudský plod nie je “osobou”, nemá rovnaké právo na život, ako normálna ľudská bytosť. Musíme sa ešte zamyslieť nad tým, od ktorého okamihu plod nadobúda schopnosť cítiť bolesť. Momentálne ale postačí konštatovanie, že až do nadobudnutia tejto schopnosti, ukončujú potraty existenciu, ktorá nemá žiadnu “vlastnú” hodnotu. Keď už plod nadobudne určitý stupeň vedomia (no aj tak si stále nebude vedomý svojej existencie), nemali by sme k potratom pristupovať bez rozmyslu. Aj tak by však dôležité záujmy ženy mali prevýšiť rudimentárne záujmy, hoc aj vedomého plodu. Potrat v neskorom štádiu tehotenstva sa dá odsúdiť len ťažko (z toho najtriviálnejšieho dôvodu), pokiaľ zároveň neodsúdime aj zabíjanie omnoho vyvinutejších foriem života len kvôli tomu, že nám chutí ich mäso.”

(Peter Singer, Spisy o etickom žití, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2008|